Založ si blog

Osud mu doprial dožiť sa len 27 rokov

Mikuláš Dohnány patril k najaktívnejším štúrovským dejateľom. Zomrel však príliš mladý, aby mohol rozviť svoj nesporný literárny i novinársky talent. Najvýznamnejšou pamiatkou naňho je História povstania slovenského z roku 1848.

 

V predošlom blogu som v skratke priblížil významného slovenského dejateľa štúrovských čias Jozefa Kozáčeka, ktorý sa narodil vo Zvolene pred 210 rokmi, 2. júna 1807. Pri pohľade do historického kalendára pri 2. júni nachádzame ešte jedného štúrovca – Mikuláša Dohnányho.

 

Mikuláš Dohnány sa narodil v zemianskej rodine v Dolných Držkovciach 28. novembra 1824. (Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto jeho narodenia dedinu Ovčiarsko pri Žiline.)  Po získaní základných vedomostí prišiel na bratislavské evanjelické lýceum, kde sa rýchlo začlenil do družiny slovenských mládencov okolo Ľudovíta Štúra a bol medzi tými prešporskými študentmi, ktorí na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z námestníckeho postu odišli do Levoče. V tomto starobylom spišskom meste dokončil štúdiá, privyrábal si vychovávateľstvom, aj si našiel čas na aktívne pôsobenie v Jednote mládeže Slovenska.

 

Z čias levočských štúdií sú známe prvé Dohnányho básnické pokusy, v ktorých sa zameral na vlastenecké témy, vychádzajúc zo slovenských povestí, sú reflexiou na národné i všedné ľudské žitie, ale nechýbajú v nich ani ľúbostné verše a pohľady do hĺbky ľudskej duše. Vyšli v Slovenských pohľadoch a v ucelenej zbierke Dumy až ako historická reminiscencia v roku 1968. Odchod študentov z Bratislavy do Levoče zachytil Mikuláš Dohnány v divadelnej hre, ktorú nacvičili levočskí študenti v roku 1846. Do dnešných čias sa z nej zachoval len rukopisný fragment. Pre druhú hru Podmaňínovci našiel námet v 14. stor. v legende o lúpežných rytieroch na strednom Považí.

 

Mikuláš Dohnány mal talent na jazyky. Spoznal základy všetkých slovanských jazykov, ale študoval aj nemčinu, francúzštinu, angličtinu, taliančinu, latinčinu, hebrejčinu, gréčtinu a samozrejme maďarčinu. To mu umožnilo preložiť do slovenčiny diela najvýznamnejších svetových autorov, ako boli Homér, Shakespeare či Byron.

 

Fundované sú Dohnányho recenzie diel slovenských i cudzích básnikov a dramatikov. Medzi nimi je napríklad recenzia Sládkovičovej Maríny, ale i Záborského básnickej zbierky Žehry, ktorú označil za anachronickú, čo vyvolalo búrlivú diskusiu medzi predstaviteľmi staršej klasicistickej poézie a štúrovskými romantikmi.

 

V meruôsmom roku sa Mikuláš Dohnány zapojil do revolučného vrenia a organizoval slovenské dobrovoľnícke jednotky. Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu prijal v roku 1851 miesto redaktora Slovenských pohľadov, no už o rok neskôr, 2. júna 1852, teda pred 165 rokmi, sa v trnavskej nemocnici predčasne zavŕšila jeho životná púť. Dožil sa len 27 rokov. Presné miesto jeho hrobu nie je známe. V roku 1929 pri príležitosti zjazdu slovenskej evanjelickej mládeže mu odhalili pamätnú tabuľu na múre cintorína.

 

„Vrstovníkom! Mládenci slovenskí! Vy nádej života i budúcnosti slovenskej, v ktorých nevyhorel ešte cit lásky k rodu svojmu, ktorí v šľachetnom zápale vyšším túžbam a ideálom posväcujete dni života Vášho a ktorých jediná útecha bola a je: národu slúžiť, zaň trpieť, žiť i hynúť, počujte hlas brata, vrstovníka Vášho!“ citujeme Dohnányho odkaz svojim rovesníkom, ale s odstupom času môžeme napísať, že nielen im. „Nie je tomu tak dávno, keď sme na brehoch Dunaja, spojení najsvätejším zväzkom priateľstva a bratstva, ku službám národu sa pripravovali. Málo nás bolo a všetko len mladí šuhaji, ale predsa vznešenosť myšlienky a viera v uskutočnenie ideálu nás posilňovala, potešovala a upevňovala. Kto s útechou tie pekné, trebárs často divými nepriateľmi zakalené časy nepripomína? Kto z Vás, vrstovníci moji, ktorí ste i útechu, ale i bolesť hodín týchto pocítili a posvätením sa novým ideálom budúcnosti hnevu nepriateľskému a ustavičnému prenasledovaniu vystavení boli, po prežitých všetkých utrpeniach a bolestiach letom myšlienky do skvelej tejto mládeneckej epochy rád nezaletuje? Málo nás bolo, ale kto vytrval, musel mať iskru aspoň z povahy Herkula, súc ustavične na krížnych cestách postavený, kde z jednej strany ho blesky, úrady, odmeny, rozkoše, pohodlia sveta maďarského lákali, z druhej strany cesta tŕním zarastená, oheň sypúci šarkany, vlkodlaci, obludy a potvory s ostrými pazúrmi a rozďaveným tlamiskom naň čakali. Kto sa odvážil na túto cestu a kráčal mužne po nej, bol hrdinom veku nového. Bo k tomu ho dni, zákon ani povinnosť nenútia, ale robil to zo svojej dobrej a šľachetnej vôle. V tom záleží hrdinstvo.“

 

Popri redakčnej práci i pri podlomenom zdraví, pod ktoré sa údajne podpísala aj nenaplnená láska k Milke Jurkovičovej, mladšej sestry Aničky, Hurbanovej manželky, si Mikuláš Dohnány našiel čas a dostatok síl na prvé ucelené zdokumentovanie revolučných udalostí v Uhorsku a na Slovensku zvlášť v rokoch 1848 – 49. Tento významný dokument, podaný očami priameho účastníka, vyšiel knižne v Skalici v roku 1850. Hoci išlo len o prvý diel a druhý už nemohol dokončiť, je to tá najvýrečnejšia pamiatka na tohto predčasne zosnulého štúrovského dejateľa.

 

Na záver ako príklad jeho veršotepectva báseň, ktorú napísal na rozlúčku s Milkou Jurkovičovou:

 

Sestrou ti zostanem

 

Už sa ostatný večer približoval,

v ktorom sme mali už byť rozlúčení;

a duch môj ešte v neistote stonal

a ja som chodil žiaľom umorený.

 

„Hoj, či sa večne takto budem trápiť?

Či v týchto mukách dni života tráviť ?“

Takto som vzdychnul: – nie, chcem sa pochlapiť,

idem jej horúce city vyjaviť:

„Rozlúčme sa, anjel môj spanilý ! –

Ale duša moja pri Tebe zostane;

darmo sa osud namáha a silí –

srdce Ťa už viac ľúbiť neprestane“.

 

„Či duša Tvoja cíti tie plamene,

či v ďalekosti na mňa si spomenie?

Či mi zostaneš vernou priateľkyňou.

Či mi zostaneš … ?

hovoriť neprestanem.

 

Chvíľa mlčania – v tom na Tvojej tvári

vidím nevinné, anjelské zardenie,

ňadier úzkostné vzdychnutie, vlnenie,

v očiach sklopených nadzemskosť sa žiari,

až v rukotisku city sa preliali

a Tvoje rtíky tichúnko šeptali.

„Sestrou ti zostanem!“

 

Sestrou mi zostane, – čujte anjelovia,

čujte tie hlasy, hviezdy a duchovia,

vy lásky našej jediní svedkovia.

„Sestrou ti zostanem“, o nebeské zvuky,

čo mi svet na raj radosti meníte! –

Vítajte, búrky, žiale, túžby, muky,

pri nej mi život iba osladíte!

 

Sestrou mi zostane, volať neustanem;

čujte doliny, pekné hory, rieky,

ba aj vy, vetry, tie slová šepkajte;

stíšte sa, svetov bolestné náreky –

a vy. slávici, sladko mi spievajte;

 

„Sestrou ti zostanem“.

Šíriteľ Štúrovho odkazu

21.07.2017

Ján Mieroslav Pinka. * 28. júla 1929, Rimavská Sobota - † 21. júla 2007, Zvolen. Dnes je teda tomu práve 10 rokov, čo nás opustil tento významný kultúrny pracovník druhej polovici minulého viac »

Vstup deťom zakázaný, ale. ..

20.07.2017

V jeden podvečer som išiel vo Zvolene po Jesenského ulici z domu do mesta. Čo budem tajiť: vysmädol som. Ale to nie je témou tohto minipostrehu. Inokedy rušná ulica bola takmer pustá. Okrem mňa viac »

Zo zelenej knihy rodiny Čajakovcov

18.07.2017

Pred 120 rokmi, 18. júla 1897, sa narodil vo vojvodinskej Selenči Ján Čajak, najmladší z literárnej rodiny, ktorá má liptovské korene. Stručný pohľad na tri generácie Čajakovcov, ktorí viac »

Trump

Somálski teroristi označili Trumpa za miliardára bez mozgu

24.07.2017 14:27

Somálska teroristická skupina Šabáb na internete zverejnila video, na ktorom amerického prezidenta Donalda Trumpa nazýva miliardárom bez mozgu.

stavba, žeriav

Vláda schválila zozname 41 štátnych budov určených na obnovu

24.07.2017 14:21

Do nového zoznamu budov ústredných štátnych orgánov určených na obnovu bolo zaradených 41 objektov (s podlahovou plochou nad 250 štvorcových metrov) s celkovou plochou vyše 112 tis. štvorcových metrov.

Switzerland Attack

Útočník údajne s motorovou pílou zranil vo Švajčiarsku päť ľudí

24.07.2017 14:02

Najmenej päť zranených, z ktorých dvaja sú vo vážnom stave, si vyžiadal dnešný útok v centre severošvajčiarskeho Schaffhausenu.

emisie, auto

Automobilky zatiaľ naftové motory nezatracujú

24.07.2017 14:00

Nemecké prémiové automobilky povolávajú do servisov vozidlá s naftovými motormi. Dôvodom má byť zlepšenie emisií týchto agregátov. Daimler ako výrobca áut značky Mercedes však na pohonné jednotky spaľujúce naftu nezanevrel.

sliacky

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 39
Celková čítanosť: 25904x
Priemerná čítanosť článkov: 664x

Autor blogu

Kategórie