Založ si blog

Slovák v službách ruskej a sovietskej rozviedky

Trúfam si povedať, že je málo tých, ktorým niečo hovorí meno Vladimír Krivoš. Pred pár rokmi som patril k tej väčšine. Zoznámil som sa s ním pri písaní rozhlasového historického kalendára. Narodil sa 1. júla 1865 v mikulášskej Vrbici a zomrel pred 75 rokmi, 4. augusta 1942, v ďalekej Ufe. Sám sa chválil, že pomáhal Leninovi písať nóty svetovým veľmociam. V boľševickom štábe pobudol síce po revolúcii asi tri mesiace, ale bola to len malá epizóda. Väčšina jeho života sa spája s prácou v cárskej a sovietskej rozviedke.

 

V súčasnosti sa stretávame s ponukami, ktoré nám sľubujú, že sa hociktorý cudzí jazyk môžeme naučiť za pár mesiacov, ba v priebehu niekoľkých týždňov. No, neviem… A neviem ani to, akým spôsobom sa učil Vladimír Krivoš. V encyklopédii pri jeho mene bije do očí fakt, že údajne aktívne ovládal dvadsaťšesť jazykov, v mnohých z nich dokázal aj stenografovať, a ďalším desiatim až pätnástim rozumel. Nuž, v tomto smere nemal u nás a možno ani vo svete veľkú konkurenciu. Napriek tomu bol jeho život zložitý.

 

Na jazyky nadaný rusofil

 

Jeho otec bol obchodník, ktorého si obyvatelia Vrbice zvolili za richtára. Bratrancom z matkinej strany mu bol známy tolstojovec Dušan Makovický. Aj uňho sa už v mladosti prejavovali rusofilné sklony. Ako gymnazista prešiel kus monarchie: študoval v Přerove, Spišskej Novej Vsi, Rijeke. Už v tom čase dal vyniknúť prirodzenému talentu na jazyky a už vtedy sa prvýkrát stretol aj so stenografiou. V roku 1885 začal študovať na Orientálnej akadémii vo Viedni, ale po roku ju musel opustiť. Dôvodom bolo, že sa stretával s ľuďmi, ktorí mali habsburskú monarchiu v žalúdku. Na odporúčanie Svetozára Hurbana Vajanského odišiel na petrohradskú univerzitu. Tam narazil na preňho nezvyčajný problém: nevedel po rusky. Rýchlo sa však ruštinu naučil a aby bol rovnocenným študentom, prestúpil z evanjelickej na pravoslávnu vieru. Štúdiá dokončil na parížskej Sorbonne, kde sa stretol so svojím rodákom Aurelom Stodolom. Z Paríža sa nevrátil do vlasti, ale do Petrohradu. Rusko sa stalo jeho novým domovom, kde sa usadil a oženil. Na petrohradskej polytechnike prednášal stenografiu a na ďalších školách jazyky a v ruských novinách uverejňoval články o postavení Slovákov a iných slovanských národov v Uhorsku.

 

„Poštárik“ cárskej polície

 

Po tom, čo vypracoval prvú ruskú stenografickú sústavu a pripravil učebnicu stenografie, oslovila ho Štátna rada a Štátna duma, najvyššie vládne orgány v cárskom Rusku, aby v týchto inštitúciách pôsobil ako stenograf. Zároveň riadil cársku knižnicu a učil jazyky i stenografiu. Novší ruskí historici píšu, že to všetko bol len pláštik, že v skutočnosti bol „poštárikom“ – pracoval pre cársku kontrarozviedku, prekladal a analyzoval diplomatickú poštu a dešifroval tajné kódy a správy. Išlo teda o veľmi chúlostivé postavenie, ktoré si vyžadovalo nielen človeka vedomostne zdatného, ale aj oddaného režimu, schopného udržať najväčšie tajomstvá. Dve desaťročia tak pracoval v rezorte, ktorý mal veľký vplyv na ruskú vnútornú i zahraničnú politiku na konci cárskeho panovania.

 

Nuž, práce mal vyše hlavy, ale zvládal ju k spokojnosti svojich nadriadených. Stúpal po kariérnom rebríčku, preberal vyznamenania, mal k dispozícii auto a dovolenky trávil v najluxusnejších európskych letoviskách, stýkal sa s najvýznamnejšími osobnosťami, cára nevynímajúc. Na druhej strane, ako potvrdzujú dokumenty vyhrabané v starých archívoch, Krivoš neraz v mene kariéry uvádzal o sebe falošné údaje a vraj mal na krku aj obvinenie zo sprenevery.

 

Vyznamenal sa najmä počas rusko-japonskej vojny, keď rozlúštil náročné japonské šifry. Na začiatku 1. svetovej vojny pracoval na generálnom štábe, no keďže pochádzal zo znepriatelenej krajiny, v roku 1915 ho ako podozrivého zo špionáže zatkli a poslali na Sibír.

 

Dvakrát vo vyhnanstve

 

Vojnu prežil v meste Irkutsk. Nezaháľal ani tam. Jeho meno sa spája so vznikom tamojšej univerzity. Polícii sa síce nepáčil jeho dôverné vzťahy s tamojšími Nemcami, ale prižmúrila ak nie obe, tak aspoň jedno oko. Po víťazstve boľševikov sa vrátil do Petrohradu, kde svojimi jazykovými znalosťami našiel uplatnenie na komisariáte pre zahraničné veci. Pomáhal predovšetkým Trockému pri koncipovaní nót veľmociam. Neskôr sa síce chválil, že pracoval priamo pre Lenina, ale toto jeho tvrdenie považujú dejepisci za jeden z prejavov jeho samochvály.

Boľševici veľmi rýchlo zistili, že Krivoš nie je ich krvná skupina a už po troch mesiacoch prišiel o lukratívny post. Jeho snaha o odchod z Ruska bola márna. Živil sa ako učiteľ jazykov, no bol pod stálym dohľadom a v roku 1924 sa „za diskreditáciu sovietskej moci“ dostal pred súd. V čase vzmáhajúceho sa stalinizmu obišiel ešte celkom dobre: na desaťročnú prevýchovu ho poslali do gulagu. Krivoš sa dostal do jedného z najznámejších a najtvrdších – na Solovecké ostrovy.

 

Inteligenciou, pevnou vôľou a prirodzenou danosťou obalamutiť každého, kto sa dá, sa nestratil ani v novom vyhnanstve, kde ho „prevychovávali“ chlapi s nízkym IQ, často nenapraviteľní recidivisti. Dostal na starosť riadiť maják a hydrometeorologickú stanicu, robil táborové noviny, skúmal rastlinstvo i faunu a jeho zbierky sa stali základom Múzea severu v Archangeľsku. Po štyroch rokoch ho zavolali naspäť do Moskvy, dokonca na starý flek. NKVD potrebovalo šikovného lúštiteľa šifrovaných správ. Tam pôsobil aj jeho syn Roman, ktorého však v roku 1937 zatkli. Vladimír Krivoš bol už dôchodca a požiadal o návrat do Československa, hoci mu bolo jasné, že špecialista ako on nemá šancu opustiť Sovietsky zväz.

 

Na Slovensku sa už nevrátil 

 

Krátko pred jeho 76. narodeninami hitlerovské Nemecko prepadlo Sovietsky zväz. Vladimír Krivoš bol medzi prvými, ktorých z hlavného mesta odsunuli do bezpečného zázemia. Jeho posledným domovom bola baškirská metropola Ufa, kde zomrel pred 75 rokmi, 4. augusta 1942. Pochovali ho na tamojšom pravoslávnom cintoríne, ktorý však neskôr premenili na ovocný sad.

 

Vladimír Krivoš zanechal po sebe ruské učebnice stenografie, pamäti a hru Tolstojovec, ktorá vyšla v roku 1966 aj v slovenskom preklade. Ruským divadelným scénam ponúkol preklad hry Svetozára Hurbana Vajanského Herodes. Okrem niekoľkých článkov v odborných periodikách vyšli o Krivošovi aj monografické práce z pera Rudolfa Tibenského V palácoch a vyhnanstvách a Kandidát diplomacie a najnovšie práca ruských historikov Zdanoviča a Izmozika Štyridsať rokov v tajných službách: Život a dobrodružstvá Vladimíra Krivoša, ktorá vyšla v Moskve pred 10 rokmi.

Ako prvý izoloval pôvodcu cholery

09.07.2018

Filippo Pacini, ktorý zomrel pred 135 rokmi, 9. júla 1883, vynikol ako lekár – anatóm. Napriek úspešným výsledkom výskumov sa svetskej slávy nedočkal. Pochádza z talianskeho mesta Pistoia, kde sa narodil 25. mája 1812. Chudobná rodina nadaného chlapca videla jeho budúcnosť v kňazskom povolaní s nádejou, že to dotiahne až na biskupský stolec. Všetko sa [...]

Posledný slovenský polyhistor

25.06.2018

Pred 175 rokmi, 24. júna 1843, sa narodil v oravskej dedine Jasenová pod majestátnym Chočom Ivan Branislav Zoch. V 19. stor. sa vedci už väčšinou špecializovali na úzky okruh problémov vo svojom odbore. Doba klasických polyhistorov pominula. Objavili sa však výnimky. Patril k nim Ivan Branislav Zoch, syn štúrovského dejateľa, evanjelického farára Ctiboha Zocha. Po [...]

Muž, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem

24.05.2018

máj 1543 bol posledným dňom v živote Mikuláša Kopernika, poľského matematika a astronóma, ktorý sa heliocentrickou teóriou odvážil protirečiť súdobým vedcom i cirkvi. Pochádzal z kupeckej rodiny v meste Toruň, kde sa narodil 19. februára 1473. Keďže v meste bola v tom čase nemecká väčšina, predpokladá sa, že rodové korene prinajmenšom po matke mal [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 125
Celková čítanosť: 337069x
Priemerná čítanosť článkov: 2697x

Autor blogu

Kategórie