Založ si blog

Štúrov spolupracovník Peter Kellner – Hostinský

Pred 195 rokmi, 6. januára 1823, sa narodil spisovateľ a novinár Peter Kellner – Hostinský. Patril medzi tých prešporských študentov, ktorí na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra zvolili odchod do Levoče.

 

Bol synom evanjelického farára v Gemerskej Polome. Na lýceum do Bratislavy prišiel študovať teológiu a filozofiu. Štúdiá však dokončil v Levoči, keďže sa pridal k tým slovenským študentom, ktorí po zbavení profesúry Ľudovíta Štúra odišli z prešporského lýcea.

 

Po príchode do Levoče dal svoje pocity do veršov. Báseň sa síce v tom čase nedostala do tlače, ako reminiscencia sa objavila až v zborníku pred 52 rokmi.

 

Pieseň dunajsko-tatranských Slovákov 19. marca 1844 v Levoči


Nad valným Dunajom tiché vetry viali,
v javorovej hore sokoli lietali.

Oni si pod horou bystrým švihli letom,
povzniesli sa, smelí, nad tatranským svetom.

Ale valný Dunaj šíre brehy zborí,
zaplaví tie kraje, vyvráti javory.

Keď hromové búrky horou zatriasali,
sokoli sa v jedno stádo spojovali.

Tam oni lietali za záhubnou vodou,
tam horko plakali nad svojou slobodou.

Odtiaľ sa povzniesli v hromoch nad Tatrami,
kde sa uvítali s mladými bratami.

Ej, len sa spoj, Tatro, v objatí s Dunajom,
ver’ nový vek svitne nad slovenským krajom.

Hoj, zahučte vetry: že sa časy vrátia –
ku spáse Slovenska spojení sú bratia!

 

Do Bratislavy sa vrátil v roku 1844, aby študoval právo. Zároveň pomáhal Štúrovi v redigovaní Slovenských národných novín a Orla tatranského. Revolučné časy ho zastihli v zlom zdravotnom stave, prežil ich doma a po nich bol dva roky slúžnym v Rožňave a adjunktom v Revúcej, kde patril medzi jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov Pavol Dobšinský. Prišli však nové ťažké roky Bachovho absolutizmu. Ako presvedčený slovenský národovec bol prekladaný z jedného úradníckeho miesta na druhé, od Gelnice cez Levoču do Šiatorského Nového Mesta, až ho ako 37-ročného poslali do penzie. Usadil sa v Licinciach, no po dvoch rokoch sa mu podarilo získať post slúžneho Rimavskej doliny. Ťažké životné podmienky sa odrazili na jeho zdraví. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní stratil postavenie, žil v Hnúšti a na skromnú obživu si zarábal zostavovaním pozemkových kníh Gemerskej stolice. Peter Kellner – Hostinský zomrel 10. augusta 1873 ako 50-ročný.

 

Peter Kellner, ktorého celé občianske meno bolo Peter Pavol, si okrem prímena Hostinský volil aj iné pseudonymy, spomedzi ktorých je najznámejšie Peter Záboj Hostinský. Bol to muž všestranných záujmov a s veľkým rozhľadom. Spod jeho pera vyšlo veľa básní, drám, filozofických úvah, ale aj odborných, predovšetkým historických prác. V štúdii K dejepisu erbu slovenského, ktorú vydal v roku 1867, ako prvý vysvetľuje symbol slovenského dvojkríža. Vyjadril názor, že ho Slováci prijali pri svojom krste.

 

V Štúrových Slovenských národných novinách sa okrem bežnej redakčnej práci venoval tvorbe úvodníkov, v ktorých prejavil prehľad najmä v ekonomickej oblasti. Vďaka nemu sa tieto noviny zmenili z osvetovo-buditeľského periodika na noviny skutočne politické. V nich sa objavovali pod menom Záboj Hostinský aj jeho básne, vedecké rozpravy i filozofické úvahy. Venoval sa aj prekladom diel poľských básnikov.

 

Kritici označujú za jeho najlepšiu básnickú skladbu Silvestrovská noc, ktorá vyšla v almanachu Nitra v roku 1846. „Báseň Hostinského, rozmermi presahujúca Zakliatu pannu Kráľovu, je z vrcholných bodov slovenskej poézie až dodnes,“ napísal Štefan Krčméry. „Len zabudlo sa na ňu. Hostinský básnicky skoro zamĺkol, no umelecky priamo z neho rástol Ján Botto.“ Literárni historici sa dlho preli o autorstvo niektorých básní. Jedni ich pripisovali Jankovi Kráľovi, iní Petrovi Kellnerovi – Hostinskému. Báseň Bojazlivá nakoniec pririekli gemerskému rodákovi:

 

Bojazlivá


Na doline, na tej strane
pásol šuhaj kone vrané;
z tamtej strany dievča žalo,
podvečer sa domov bralo.
Ak sa domov vrátiť chcelo,
prez vodičku prejsť muselo;
ale voda strmá bola,
tu šuhaj naň tak zavolá:
„Počkaj, dievča, prenesiem ťa,
za ručičku prevediem ťa.“
„Ach, šla by, šla – však sa bojím,
bo neverím koňom tvojím.“
„Odženiem preč kone vrané,
len ma dočkaj na tej strane,
príde búrka, voda mútna,
neprejdeš ty sem samotná.“
„Šla by s tebou – však sa bojím,
bo neverím slovám tvojim.“
„Prevediem ťa po mlčiačky,
tak ako spia ticho vtáčky.
Poďže, dievča, bude padať,
kdeže budeš priechod hľadať?“
„Ach, šla by, šla – však sa bojím,
bo neverím očiam tvojim.“
„Nech sa oči pozerajú
však sa ony dobre znajú.“
„Nuž, poď, milý – za ručičku
prevedieš ma cez vodičku.“

 

Za jeho života vyšla v časopise Minerva jeho dráma Svätoslavičovci a v almanachu tábor próza Ľuta, Olen a Tur. Aktívnejší bol v oblasti náučnej publicistiky, najmä na stránkach Pešťbudínskych vedomostí, v kalendároch či v Letopise Matice slovenskej.

 

Na záver ešte jedna báseň, ktorá vyšla spod pera Petra Kellnera – Hostinského a v ktorej sa odráža aj jeho filozofický pohľad na svet:

 

 

Duma na Tatrách


Boh večným slovom v deň sveta stvorenia
zmútené živly vyvolal do boja,
z lona večnosti vstúpil do zjavenia,
podoby svetov vykrútil z návoja:
vtedy on v duchu arcidielo spravil
a ho zo živlov prírody vystavil.
To arcidielo sú tatranské zbory,
na nich duch boží vymaľoval vzory,
na žuloskalách vyrezal obrazy
a všetkých farieb vytiskol výrazy:
na nich sa duchov a prírody sily
jak v malom svete v kryštáloch odbili.
Na hradbách Tatier chóry živlov hrajú,
hmly sa váľajú, víchrice lomcujú,
mrákavy hučia, hromy z nich búchajú,
orly sa krútia a vetriská dujú,
tam v hlbokostiach blesk hromu fungoce,
tam na výsostiach slnko sa ligoce.
Oj, Kriváň, daj mi blýskavé oblaky,
nech divuplné urobím zázraky.
Oj, Kriváň, daj mi blesky tvojich mrakov,
nech iskrou dušu zapálim Slovákov.
Oj, Kriváň, daj mi svetotrasné hromy –
ich rachot ťažkú Tatier kliatbu zlomí
a ja tie blesky sťa ťah hromovoda
prevediem krížom cez dušu národa!
Duch tvoj, ó, Tatra, ako hmla na plese
sadá na vodách, vetrami sa nesie,
mrakom sa dvíha a hučí víchricou,
hromami chrapčí, svieti blýskavicou.
Ó, ty duch Tatier, zajasaj iskrami,
zažni deň veľký žitia nad rodami!

Čím ste v pravekoch boli, Tatry naše?
Kolískou národom.
Čím budú svetu sväté hradby vaše?
Myšlienok východom.
Kto vašich duchov tajomstvá vyveští?
Zrodený syn Tatier.
A kto zrozumie slová tých povestí?
Vybraný bohatier.
Čo vaše víchry, blesky, vody, šumy?
Chóry piesne ľudu.
Či vaše túžby ostanú len dumy?
Hlasom žitia budú.
Či vaše blesky rodom tým zasvietia?
Jak nočných hviezd zbory.
A vaše duchy po nich sa rozletia?
Jak šum vetrov hory.

Všade zôkol-vôkol hlucho jak pustina,
niet o tebe chýru-slychu, slovenčina.
Nemáš ani otca, nemáš ani mater,
vo dne a po noci blúdiš kolo Tatier,
túlaš sa samotná sťa biedna sirota,
v dome tvojom samá pustota-holota.
Veď si samučičká ako tá kukučka,
čo kuká i lieta z brezičky na bučka,
a keď ťa noc nájde, ľahneš si na mochy
alebo si sadneš pod suchľavé sochy.
Zabudli ťa sestry, zanechali bratia –
a oni jak chlapci, keď potôčik hatia
chvojami, skalami vodu zastavujú…
I bratia tak cestu tebe zarubujú –
jarčeku nedajú hučať po doline
a tebe nedajú žiť v jednej rodine.

Slovenčina naša, ty vták zlatoperý,
čo visíš nad Tatrou na zlatej reťazi,
perá tvoje svietia sťa zore bez miery,
jak Jánove mušky krásnejšie sto razy.
Ktože na tátoši ku tebe vyletí
a tými zorami temný kraj osvieti?
O to sa nestaraj – šiel už môj bohatier,
on ma znesie z neba, osvieti kraj Tatier.

Slovenčina naša, premilá sestrička,
ty v sklenenom zámku zakliata panička –
smutno ti tam, smutno, ako pustovnici,
ani von, ani dnu, len ako v temnici.
Ani len nevídaš to božie slniečko,
nemáš komu preriecť len jedno slovíčko.
Tam ťa jak do hrobu sestra zahrabali,
len ti jednu chvojku naň zasadiť dali.
Na hrobe na mochu vyrástla kalina,
červená kalina akoby z karmína.
Kalina, kalina, keď snehy upadli,
prileteli vtáčky, na teba si sadli,
prileteli vtáčky, boli to slávičky
a tam načúvali tie tvoje pesničky,
tie smutné pesničky, čo si im spievala,
keď si si na pomoc junáka čakala.
Prileteli v jari tri kukučky sivé
a veštili horám piesne zádumčivé.
Odlietli slávičky po tom svete šírom,
aj kukučky s nimi odlietli s tým chýrom,
že sa už tatranská ozvala mohyla
a z nej svetu naša mať prehovorila.
Tatry ohlas dali, zámky prepadali,
na skalách orlovia krídlom strepotali.
Orlovia, orlovia, čo ste hrob strážili,
kamže po tom svete ste sa roztratili?

Mraky hučia po dolinách,
sypú hromy po skalinách,
skaly, jedle sa rúcajú,
zore, hviezdy zapadajú,
nebo horí v blýskavici,
Kriváň blčí vo víchrici…
Zastaň, zastaň, blýskavica! –
vtom sťa krásna poludnica
zjaví sa zakliata panna
v žiare zlatej okúpaná,
a nad mrakmi to Kriváňa
vstane dúha maľovaná,
ňou sa panna ošatila
a bleskami ovenčila.
Hrajte, živly pobúrené,
na deň veľký – na stvorenie,
deň stvorenia uvítajte,
hudbu hromov mu zahrajte.
Živly vaše slová budú
a tie slová piesne ľudu –
chóry Tatier ich zahrajú,
v piesni ľudstva zaspievajú.

Ako prvý izoloval pôvodcu cholery

09.07.2018

Filippo Pacini, ktorý zomrel pred 135 rokmi, 9. júla 1883, vynikol ako lekár - anatóm. Napriek úspešným výsledkom výskumov sa svetskej slávy nedočkal. Pochádza z talianskeho mesta Pistoia, viac »

Posledný slovenský polyhistor

25.06.2018

Pred 175 rokmi, 24. júna 1843, sa narodil v oravskej dedine Jasenová pod majestátnym Chočom Ivan Branislav Zoch. V 19. stor. sa vedci už väčšinou špecializovali na úzky okruh problémov vo viac »

Muž, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem

24.05.2018

máj 1543 bol posledným dňom v živote Mikuláša Kopernika, poľského matematika a astronóma, ktorý sa heliocentrickou teóriou odvážil protirečiť súdobým vedcom i cirkvi. Pochádzal z kupeckej viac »

Peter Kresák

Most-Híd navrhne na ústavného sudcu svojho poslanca

17.12.2018 20:47

Poslanci parlamentu by mali voliť kandidátov na sudcov ÚS na schôdzi, ktorá sa začne 29. januára 2019.

Gabriela Matečná

Matečná: Neviem, čo chce kontrolovať misia europarlamentu na Slovensku

17.12.2018 19:30

Europoslanci z výboru CONT sú na kontrolnej návšteve na Slovensku do 19. decembra.

Anna Donáthová, maďarsko, protest

Orbánovízia je po nadčasoch ďalším terčom hnevu

17.12.2018 19:17

Otrocký zákon, ako odporcovia nazývajú novelu zákonníka práce, odštartoval dávno nevídanú vlnu protestov proti vláde Viktora Orbána.

Ukraine Russia

Od začiatku ruskej agresie zahynulo 2914 ukrajinských vojakov, tvrdí Porošenko

17.12.2018 19:03

Ozbrojený konflikt na Ukrajine vypukol pred štyrmi rokmi.

sliacky

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 125
Celková čítanosť: 134283x
Priemerná čítanosť článkov: 1074x

Autor blogu

Kategórie