Založ si blog

Jeho odkaz „Ľudia, bdejte! “ platí aj dnes

Pred 115 rokmi, 23. februára 1903, sa na pražskom Smíchove narodil novinár Július Fučík. Stal sa jednou z najznámejších obetí nacistického teroru. Popravili ho v berlínskej väznici Plötzensee 8. septembra 1943. Po februári 1948 sa stal  pre komunistov jeden zo symbolov antifašistického odboja.

 

Július Fučík bol komunistom. Priviedli ho k tomu skúsenosti z robotníckeho prostredia, z rodiny, v ktorej vyrastal. Keď mal 10 rokov presťahoval sa s rodinou z pražského Smíchova do Plzne, kde jeho otec – pôvodne sústružník – ako úspešný ochotnícky herec dostal šancu pôsobiť v Mestskom divadle. Po jeho boku si zahral aj syn. Po maturite viedli jeho kroky na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Už ako 16-ročný sa rozišiel s kresťanskou vierou, stal sa ateistom a ako 18-ročný vstúpil do Komunistickej strany Československa. Vynikal aktivitou a organizačnou prácou, spoluzakladal Ľavý front a v rokoch 1928 – 38 šéfoval Tvorbe a zároveň pracoval ako redaktor v Rudom práve, odkiaľ ho vyslali okrem iného aj na pôsobenie v Moskve, kde sa zaradil k tvrdým odporcom akejkoľvek kritiky komunistického zriadenia, čo podčiarkol zbierkou reportáží Krajina, kde zajtra už znamená včera. Paradoxne vyšla prvý krát v roku 1932, keď sa Sovietsky zväz zmietal v problémoch, keď naberal na sile stalinistický teror a na Ukrajine zomierali ľudia hladom.

Politickým väzňom sa stal Július Fučík už v 30. rokoch. Pobudol za mrežami na Pankráci a už vtedy sa pokúsil opísať svoje pocity a názory, ktoré však mohol priniesť z väzenia sám, keďže ho po 10 dňoch prepustili. Počas ďalšieho stíhania v roku 1933 volil odchod do ilegality, keď využil svoje divadelné skúsenosti a ako neznámy starý profesor redigoval i šéfoval z pražskej kaviarne Roxy. Jeho súčasníci však tvrdia, že nešlo o politickú revoltu, ale že sa Július Fučík takto snažil ujsť pred milenkou, ktorá ho prestala baviť. Koľko je na tom pravdy a koľko zlomyseľnosti, nevedno, faktom však je, že v roku 1938 sa oženil s Augustou Kodeřicovou, neskôr známou ako Gusta Fučíková. Svedkami im boli ďalší komunistický novinár Ján Šverma a kontroverzný generál Bedřich Reicin, ktorý 3. decembra 1952 skončil na popravisku. Gusta Fučíková ho obvinila, že počas vojny bol udavačom gestapa a že práve on má na svedomí Fučíkovu smrť.

Od marca 1939 sa z obáv pred zatknutím zdržiaval u rodičov v Chotiměři na Domažlicku. Do Prahy sa vrátil na jeseň nasledujúceho roka, ale naďalej pôsobil v ilegalite, bývajúc u dobrých známych v Nusliach. Sklamaný z podpísania paktu Molotov – Ribbentrop sa do protinacistického odboja aktívne zapojil až po vpáde nemeckých vojska do Sovietskeho zväzu v lete 1941. Svoj odpor prejavil najmä ako vydavateľ a redaktor ilegálneho Rudého práva a iných ilegálnych tlačovín. Aj tentoraz využil herecké skúsenosti a po protektorátnej Prahe sa prechádzal ako fúzatý a krívajúci profesor Horák. V rokoch 1941 – 42 bol členom druhého ilegálneho ústredného výboru KSČ. 24. apríla 1942 sa dostal do rúk gestapa v byte manželov Jelínkových. Za socializmu túto udalosť pripomínala pamätná tabuľa, po novembri ´89 ju dalo vedenie mestskej časti Praha 4 odstrániť. Po viac ako ročnom väzení na Pankráci a v berlínskom Plötzensee ho odsúdili na trest smrti. V minulosti sa hovorilo a písalo, že ho popravili gilotínou. V deň popravy však tento vražedný nástroj nebol použiteľný, keďže popravnú komoru poškodilo bombardovanie, takže život Júliusa Fučíka sa naozaj skončil na šibenici, ako to zachytil v najznámejšej knihe, ktorá sa zrodila z motákov tajne vynášaných z väznice.

Novinári, ktorí sa radi zahrajú na investigatívcov, prišli po vojne s teóriou, že Fučík bol v skutočnosti agentom gestapa a jeho poprava bola iba ďalším divadielkom, po ktorom mu umožnili utiecť do Južnej Ameriky. Po rokoch dokonca Bolívia ponúkla vtedajšej Československej socialistickej republike údajné telesné pozostatky Júliusa Fučíka. Žiadna z týchto hypotéz, ktoré sa dostali na verejnosť najmä po novembri ´89, sa nepotvrdila. Je však evidentné, že po vojne bola upravená jeho Reportáž spod šibenice, aby čo najviac vyznela v prospech komunistickej ideológii. Po februári ´48 sa Fučík stal legendou, ktorá mala presvedčiť ľud, že išlo o človeka s výraznou prosovietskou orientáciou. Komunistickým vládcom to vyhovovalo, keďže bol už mŕtvy. V roku 1950 udelili Júliusovi Fučíkovi in memoriam prvú Medzinárodnú čestnú cenu mieru.

O propagovanie mena a diela Júliusa Fučíka sa starala vdova Gusta. Otázne je, či to bola práve ona, ktorá „upravila“ Reportáž spod šibenice, pravdepodobnejšie je, že sa o to pričinili iní komunistickí funkcionári. V 60. rokoch Gusta Fučíková navrhla, aby bolo vytlačené nové vydanie, v ktorom by boli aj moták s číslom 91, ktorý sa našiel po vojne v Humpolci. Plné znenie reportáží sa tak dostalo k čitateľom až v roku 1994.

Gusta Fučíková sa podieľala aj na tvorbe memoárovej knihy Július Fučík, hrdina našej doby, ktorá vyšla v roku 1953 pri príležitosti 50. výročia Fučíkovho narodenia a vyniesla na piedestál Fučíkov kult. Veľkou poctou pre úspešných mladých ľudí sa stal Fučíkov odznak, ktorý bol jedným zo stupienkov, po ktorom sa dalo dostať medzi elitu. K čitateľom sa dostávali oslavné básne, ale predovšetkým spoza hraníc bol jeho kult odsudzovaný s odôvodnením, že Fučík sa ako intelektuál pre ilegalitu „nehodil“. V 60. rokoch, keď Fučík ako ideálny národný hrdina strácal na popularite, sa snažila jeho kult oživiť Gusta Fučíková vydaním ďalších spomienkových kníh Spomienky na Júliusa Fučíka a Život s Júliusom Fučíkom. Nestretli sa s takým ohlasom, s akým ona a predovšetkým komunistickí ideológovia v normalizačných časoch počítali. Podľa môjho osobného názoru to nebolo dobré riešenie, ale rovnako tak nemôžem súhlasiť s vyjadreniami na jeho adresu po roku 1989. Jednoznačne išlo o osobnosť, ktorá sa postavila proti fašizmu a zaplatila za to životom. Zachovaným motákom sa venovali vedci, ktorí jednoznačne označili, čo je a čo nie je Fučíkov rukopis a tak bolo toto jeho najznámejšie dielo vydané v roku 1995 v podobe, ktorá má čo najbližšie k originalite, alebo je úplne originálne. V roku 1992 vznikla Spoločnosť Júliusa Fučíka, dobrovoľné združenie, ktoré si kladie za cieľ šíriť a obhajovať pravdu o Fučíkovom diele, zhromažďovať svedectvá žijúcich osôb a podporovať humanistický odkaz, ktorý je v jeho diele obsiahnutý známym odkazom: Ľudia, bdejte!, ktoré má svoju hodnotu i dnes.

Muž, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem

24.05.2018

máj 1543 bol posledným dňom v živote Mikuláša Kopernika, poľského matematika a astronóma, ktorý sa heliocentrickou teóriou odvážil protirečiť súdobým vedcom i cirkvi. Pochádzal z kupeckej viac »

Kultúrne podujatie venované Adelke Ostrolúckej

22.05.2018

Dedina Ostrá Lúka neďaleko Zvolena sa stala známou najmä vďaka rodáčke Adelke Ostrolúckej, obdivovateľke a priateľke Ľudovíta Štúra. Už tradičným podujatím sa stala kultúrna jar s Adelkiným viac »

Revolucionár v básňach i činoch

18.05.2018

„Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ svoj ľúbil som.“ Motto, ktorým sa riadil revolučný básnik štúrovských čias Samo Chalupka. Čítame ho aj na náhrobníku v Hornej Lehote neďaleko viac »

Syria, damask, ghuta

Rusko tvrdí, že sýrske Biele prilby majú úzke väzby na teroristov

20.06.2018 16:29

Približne 3 000 príslušníkov týchto dobrovoľníckych jednotiek zachraňuje v Sýrii ľudí zo zbombardovaných domov a poskytuje prvú pomoc civilistom.

kurz, Söder

Kurz: Vracanie migrantov z Nemecka by sa prejavilo v celej Európe

20.06.2018 16:26

Za príčinu súčasných kontrol na rakúsko-nemeckých, rakúsko-maďarských či rakúsko-talianských hraniciach označil šéf rakúskej vlády azylovú politiku Nemecka v období migračnej krízy v roku 2015.

Podnikateľ. byrokracia, nezamestnanosť, zamestnanie, profesia

Jednosobová s.r.o má byť zamestnávateľom, OĽaNO to považuje za nezmysel

20.06.2018 16:04

Rezort práce navrhuje, aby sa na eseročky, ktoré tvorí len jeden človek, pozeralo ako na klasické firmy, ktoré majú zamestnancov.

euro, peniaze, hotovosť, financie, bankovky

Luxembursko musí od francúzskej Engie vymáhať 120 miliónov eur daní

20.06.2018 15:51

Luxembursko musí od francúzskej energetickej skupiny Engie vymáhať 120 miliónov eur na nezaplatených daniach. Rozhodla o tom v stredu Európska komisia.

sliacky

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 123
Celková čítanosť: 106430x
Priemerná čítanosť článkov: 865x

Autor blogu

Kategórie