Založ si blog

Mečiarove amnestie majú 20 rokov

Pred 20 rokmi, 3. marca 1998, premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúca hlava štátu vydal amnestie na páchateľov únosu a zavlečenie Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Hoci vlani 5. apríla boli zrušené a môže byť obnovený súdny proces, je dosť ľudí v tejto krajine, čo neveria, že sa tak naozaj stane a že páchatelia budú potrestaní, takisto ako tí, ktorí majú na svedomí ďalšie zločiny po novembri ´89, vrátane páchateľov najnovšej  surovej vraždy dvoch mladých ľudí.

 

V tieto dni nielen na politickej scéne, ale aj v najširšej verejnosti rezonuje vražda dvoch mladých ľudí, ktorej pravdepodobným motívom boli odhalenia nekalých ekonomických aktivít. Poznatky, ktoré investigatívny novinár získal, ohrozili nielen „pešiakov“, ale aj ľudí na najvyšších politických postoch. Zostáva len dúfať, že tentoraz polícia aj pod tlakom verejnosti bude konať rýchlo a úspešne a čoskoro sa dozvieme mená vrahov i tých, ktorí stáli v pozadí ohavného činu.

Je už naozaj najvyšší čas, aby v krajine medzi Dunajom a Tatrami zavládol poriadok, aby sa nestala novodobým divokým Západom. Tých ohavných činov, za ktorými priam očividne stoja skorumpovaní politici, bolo už viac ako dosť. Medzi najokatejšie vybavovanie si účtov surovým spôsobom, patrí násilné zavlečenie syna prvého prezidenta novej Slovenskej republiky Michala Kováča do Rakúska v posledný augustový deň roku 1995.

Predohrou boli vyhrotené vzťahy medzi prezidentom Kováčom a premiérom Mečiarom. Začiatkom roka 1993, pri vzniku Slovenskej republiky, boli Michal Kováč a Vladimír Mečiar ešte kamaráti, členovia jednej strany, dnes už nebohého Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). Po rozdelení Československej republiky bolo treba zvoliť prezidenta novodobej Slovenskej republiky. Premiér Vladimír Mečiar navrhol Michala Kováča, ktorý 15. februára 1993 dostal aj podporu opozície a mohol sa ujať funkcie.

Netrvalo dlho a ukázalo sa, že Michal Kováč nemieni byť bábkou v Mečiarových rukách, ale chce viesť vlastnú nezávislú politiku. Spor, ktorý sa medzi vrcholnými slovenskými politikmi rozhorel v otvorený konflikt, vyvrcholil už o rok, keď prezident odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie. Krátko na to, 9. marca 1994, vystúpil Michal Kováč na pôde parlamentu, kde okrem iného povedal, že má „vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote.“ O dva dni na to parlament vyjadril Mečiarovi nedôveru, HZDS odišlo do opozície, spravovania krajiny sa ujala dočasná vláda Jozefa Moravčíka a na jeseň sa konali predčasné voľby. V nich opäť triumfovalo HZDS, ktoré vyzvalo Kováča, aby abdikoval. Tento návrh bol preňho neprijateľný. Napriek tomu vymenoval novú vládu, ktorú dalo HZDS dohromady so SNS vedenou Jánom Slotom a Združením robotníkov Slovenska na čele s Jánom Ľuptákom. V apríli 1995 premiér Mečiar v parlamente prehlásil, že „minulý týždeň SIS dala výpoveď dôstojníkovi len preto, že ma odmietol po menovaní do funkcie predsedu vlády sledovať.“ V správe, ktorú pripravili poslanci Lexa a Urban, sa hovorilo o tajných informáciách, ktoré idú zo SIS priamo prezidentovi republiky. Poslanci sa dostali pod tlak, niektorí neverili Mečiarovi, niektorí Kováčovi, niektorí ani jednému z nich. V každom prípade to otvorilo Ivanovi Lexovi cestu k postu šéfa SIS, ktorým sa stal 18. apríla 1995.

SIS sa pod Lexovým vedením dala hneď do nadštandardnej práce. Svedčí o tom informácia SIS podpísaná Lexom a adresovaná Mečiarovi 26. mája 1995. Pravosť tohto dokumentu však Lexa i Mečiar popierajú. Podľa neho siskári hľadali spôsob, ako odstaviť prezidenta Kováča. V troch alternatívach sa uvažovalo o dobrovoľnom odstúpení na základe kompromitujúcich informácií, o odvolaní prezidenta parlamentným hlasovaním získaním podpory nezávislých alebo opozičných poslancov, prípadne zotrvanie Michala Kováča vo funkcii, ale s takými právomocami, že by v podstate nemal šancu zasahovať do politiky.

SIS sa chytila problémov Kováčovho syna v súvislosti s podvodom na firme Technopol a. s. v sume 2,3 milióna dolárov v roku 1992. Mníchovská prokuratúra vydala v novembri 1994 na Michala Kováča ml. medzinárodný zatykač. Toto sa snažila využiť SIS a na 31. augusta 1995 zrejme pod velením samotného riaditeľa zorganizovala drastický únos Michala Kováča ml. do Rakúska, kde ho dali do vyšetrovacej väzby. Hneď na druhý deň sa prezident obrátil na ministra zahraničných vecí, aby požiadal Rakúsko o vydanie syna. Za ministra mu odpovedal premiér, že na žiadosť nie sú žiadne právne dôvody.

Vyšetrovatelia únosu sa rýchlo dostali k podozreniu, že za týmto činom je SIS. To bol zrejme hlavný dôvod zmien hlavných vyšetrovateľov. Už 7. septembra prípad odňali Jaroslavovi Šimuničovi. 2. októbra prepustili Michala Kováča ml. na kauciu vo výške milión šilingov (na Slovensko sa mohol vrátiť až vo februári 1996). Dva týždne na to sa opäť menil vyšetrovateľ. Peter Vačok prišiel na stopy, ktoré vládnej moci zjavne neboli príjemné, preto prevzal vyšetrovanie z hľadiska páchateľov vhodný človek Jozef Číž, ktorý v máji 1996 pre nedostatok dôkazov prípad uložil.

Podľa výpovede bývalého siskára Oskara Fegyveresa bola do únosu zapojená SIS. To bolo preňho veľmi nebezpečné priznanie a tak za pomoci priateľa Róberta Remiáša odišiel zo Slovenska. Remiáš za túto pomoc zaplatil životom: 29. apríla 1996 zahynul pri výbuchu vlastného auta. Evidentne išlo o vraždu, no kto bol vrah, nie je známe ani po viac ako dvoch desaťročiach. V januári tohto roku Fegyveresovu výpoveď potvrdil jeden z únoscov Ľuboš Kosík, ktorý sa zdržiava v Mali.

Michal Kováč mladší údajne chcel ísť vypovedať do Mníchova, no na hranici ho tentoraz zadržali a zobrali mu pas. Prezident ani po tejto trpkej skúsenosti nerezignoval a vydržal vo funkcii do konca, hoci verejnosť s nevôľou prijala milosť, ktorú udelil svojmu synovi 12. decembra 1997. Mladý Kováč sa znova 3. februára 1998 vybral do Nemecka, ale tentoraz ho zadržala česká hraničná polícia a vydala ho do Bavorska. Vo vyšetrovacej väzbe bol od 12. februára do 3. marca, keď ho prepustili na kauciu vo výške 150 000 mariek. Na Slovensko sa mohol vrátiť v apríli.

Medzitým sa na slovenskej politickej scéne odohrali vážne zmeny. Parlamentu sa nepodarilo zvoliť nového prezidenta, čo zahralo Mečiarovi do karát. 3. marca 1998 prevzala časť prezidentských kompetencií vláda a časť sám premiér Mečiar. Okamžite to využil a amnestoval páchateľov únosu. „Predseda vlády Slovenskej republiky, využívajúc svoje právomoci podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. i) Ústavy SR v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., vyhlasuje toto rozhodnutie o amnestii: Čl. II – Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.“ Neskôr vydal aj amnestiu súvisiacu s vraždou Róberta Remiáša.

Závažné trestné činy sa tak na dlhé roky dostali „do šuplíka“. Dzurindova vláda síce dosiahla, že Ivana Lexu vzali do vyšetrovacej väzby, ale po troch mesiacoch bol už opäť na slobode. Vo februári 2000 dostal Michal Kováč ml. z Mníchova oslobodzujúci rozsudok. Ivan Lexa pred ďalším možným stíhaním opustil Slovensko. Zadržali ho po dvoch rokoch v Juhoafrickej republike, no už sa nemusel obávať návratu na Slovensko. Najvyšší súd 20. decembra 2002 trestné stíhanie zastavil s konštatovaním, že prípad podlieha amnestii.

Až vlani v apríli sa podarilo slovenskému parlamentu prelomiť dlhoročné mlčanie a zrušením amnestií, čo potvrdil aj Ústavný súd, sa obnovilo vyšetrovanie a predpokladá sa súdny proces. V následných rozhovoroch sa Mečiar i Lexa snažili vinu zhodiť na Lexovho námestníka Jaroslava Svěchotu, ktorý sa už nemôže brániť. Zasvietila však iskrička nádeje, že sa konečne dozvieme pravdu o Kováčovom únose i o Remiášovej vražde.

Tak ako pred 20 rokmi, aj dnes tragické udalosti a s nimi súvisiace rozhodnutia politikov, policajtov či súdov vyvolávajú diskusie nielen na vyššej úrovni alebo v médiách, ale aj v širokej verejnosti. Osobne rád počúvam tieto hádky pri pive, pri víne, alebo i priamo na ulici. Niekedy sú to naozaj „švejkoviny“, ale niekedy aj ostré reči, v ktorých nemožno necítiť kus bolesti, smútku, hnevu. Keby to bolo na týchto „vyšetrovateľov od piva“, vrahovia by už boli dávno potrestaní. Urobili by tak aj bez miliónika pohodeného premiérom. Ale polícia pracuje podľa jasných pravidiel a aby sa dopracovala aj k jasným výsledkom, nemôžu do nej zasahovať politici, ako tomu bolo evidentne v súvislosti s únosom Michala Kováča ml.

Pravda, ľudia sú rôzni. V jedných to prehĺbilo hnev k Ficovi, Kaliňákovi a Smeru celkovo, ale sú aj takí, v ktorých očiach sú nevinní a ktorí odsudzujú opozíciu, že sa snaží túto tragédiu využiť vo svoj prospech. Je to klasický príklad rozdvojenej, priam schizofrenickej spoločnosti. Otázny je postoj vládnej moci, ale i mediálny tlak a aktivity niektorých politikov, ktorí zacítili šancu vytĺcť politický kapitál. Vyšetrovateľom sa určite pracuje rovnako ťažko pod tlakom politikov, ako aj pod tlakom verejnosti a médií. Zostáva len veriť a dúfať, že surová dvojnásobná vražda mladých ľudí bude objasnená a nech je za ňou ktokoľvek, bude spravodlivo potrestaný. To bude prvý krok, aby sa vyšetrili všetky svinstvá, ktorými je Slovensko zasmradené po novembri ´89.

Ako prvý izoloval pôvodcu cholery

09.07.2018

Filippo Pacini, ktorý zomrel pred 135 rokmi, 9. júla 1883, vynikol ako lekár – anatóm. Napriek úspešným výsledkom výskumov sa svetskej slávy nedočkal. Pochádza z talianskeho mesta Pistoia, kde sa narodil 25. mája 1812. Chudobná rodina nadaného chlapca videla jeho budúcnosť v kňazskom povolaní s nádejou, že to dotiahne až na biskupský stolec. Všetko sa [...]

Posledný slovenský polyhistor

25.06.2018

Pred 175 rokmi, 24. júna 1843, sa narodil v oravskej dedine Jasenová pod majestátnym Chočom Ivan Branislav Zoch. V 19. stor. sa vedci už väčšinou špecializovali na úzky okruh problémov vo svojom odbore. Doba klasických polyhistorov pominula. Objavili sa však výnimky. Patril k nim Ivan Branislav Zoch, syn štúrovského dejateľa, evanjelického farára Ctiboha Zocha. Po [...]

Muž, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem

24.05.2018

máj 1543 bol posledným dňom v živote Mikuláša Kopernika, poľského matematika a astronóma, ktorý sa heliocentrickou teóriou odvážil protirečiť súdobým vedcom i cirkvi. Pochádzal z kupeckej rodiny v meste Toruň, kde sa narodil 19. februára 1473. Keďže v meste bola v tom čase nemecká väčšina, predpokladá sa, že rodové korene prinajmenšom po matke mal [...]

zalužnyj, syrskyj

Zelenskyj hovoril o polmilióne mobilizovaných. General Syrskyj: Potrebujeme výrazne menej vojakov

29.03.2024 14:16

Ukrajinská armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, než sa pôvodne očakávalo.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10

Evakuovať museli 50 ľudí.

Putin

Rutte: Vyšetrovanie ruskej propagandistickej siete je veľmi znepokojujúce

29.03.2024 12:54, aktualizované: 13:58

Činnosť proruskej špionážnej siete vyšetruje poľská kontrarozviedka a tiež belgické či české spravodajské služby.

forró, fico, galanta

Tlačila na Forróa vláda? Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len predseda, stretnutie s Korčokom zrušil svojvoľne

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 125
Celková čítanosť: 337112x
Priemerná čítanosť článkov: 2697x

Autor blogu

Kategórie