Dejiny sliačskeho letiska zachytáva publikácia, ktorá sa v týchto dňoch dostáva do rúk milovníkov histórie.
Historik Milan Gajdoš, ktorý patril medzi mojich dobrých priateľov, bol autorom mnohých odborných i populárnych článkov a publikácií, v ktorých približoval udalosti 2. svetovej vojny a najmä SNP. Ako obyvateľ Sliača sa zaujímal aj o tamojšie letisko, ktorého podrobnú históriu chcel zmapovať. V roku 2013 sa však zavŕšila jeho životná púť a dielo zostalo nedokončené.
Našťastie sa všetky podklady dostali do rúk ďalšiemu z jeho priateľov Emilovi Šimončíkovi zo Sliača. Ten má k lietaniu blízko. Ako syn leteckého mechanika prichádzal na letisko už ako chlapec a neskôr tam aj pracoval. Do zbierania podkladov pre monografické spracovanie histórie sliačskeho letiska sa s Milanom Gajdošom pustili už dávnejšie a napriek tomu, že na dokončenie zostal sám, nevzdal sa a aj s pomocou Múzea SNP v Banskej Bystrici dal knihe konečnú podobu a dostal ju do tlače.
Sliačske letisko vzniklo v 30. rokoch minulého storočia. Plochu dali do užívania 1. mája 1936 a na jeseň nasledujúceho roka pri ňom umiestnili leteckú vojenskú posádku, ktorá zohrala významnú úlohu najmä počas SNP. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 sa Sliač stal významnou leteckou základňou sovietskych vojsk. Hluk lietadiel a helikoptér znepríjemňoval život obyvateľov Sliača i kúpeľných hostí. Tak tomu bolo až do 26. októbra 1990, keď Sliač opustilo posledných 50 sovietskych vrtuľníkov. Nepríjemnou pamiatkou na ich 22-ročný pobyt je kontaminácia spodných vôd pohonnými látkami.
Dnes slúži letisko slovenským ozbrojeným silám. S podporou NATO v rokoch 2009 – 2010 pristávaciu a vzletovú dráhu predĺžili na 2 400 m a rozšírili na 60 m. 25. mája 2010 letisko slávnostne odovzdali Ozbrojeným silám SR ako základňu Zmiešaného krídla generálmajora Otta Smika, hrdinu 2. svetovej vojny, ktorý ako pilot britského kráľovského letectva zahynul pri nálete na nemecké transporty pri holandskom meste Zwolle.
Sliačske letisko však nepatrí len vojakom. Po rekonštrukcii príletového a vybudovania nového odletového terminálu pre 300 – 600 pasažierov, vrátane primeranej parkovacej plochy, dnes na ňom pristávajú a odlietajú najmä chartrové turistické lety a mamutie lietadlá na prepravu nákladov. Veľkej pozornosti sa tešia letecké dni SIAF, ktoré sa konajú na Sliači v rámci osláv SNP.
A ako prišlo sliačske letisko k názvu Tri duby?
Na mieste dnešného letiska v hájnickom chotári (pôvodné Hájniky sú dnes časťou Sliača na pravom brehu Hrona) pri ceste do Banskej Bystrice stál majer, ktorý sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát v roku 1664 pod názvom Tri duby. Tie duby tam naozaj stáli a pozornosť vzbudzovali tým, že vyrastali z jedného koreňa. Majer bol obľúbenou zastávkou furmanov a pútnikov, ktorí sa uberali popri brehu stredného Hrona. Stál na mieste, ktoré dnes neďaleko letiskového areálu slúži golfistom.