„Památce vynikajíciho vojáka, diplomata a vlastence, divizního generála Heliodora Píky nezákonně popraveného 21.6.1949,“ čítame na pamätnej tabuli, ktorú odhalili na budove Generálneho štábu československej armády v Prahe v roku 1991.
Dlho, veľmi dlho meno Heliodor Píka u nás poznal len málokto. Pritom jeho viac ako polstoročný život je naplnený mnohými udalosťami, v ktorých zohrával významnú úlohu. Ak sme sa s jeho menom pred novembrom ´89 predsa len stretli, mohlo sa tak stať len pri falošnom prezentovaní jeho postojov a činov, ako napríklad v Svobodovej spomienkovej knihe Z Buzuluku do Prahy.
Cesta ku generálskym výložkám
Heliodor Píka sa narodil pred 120 rokmi, 3. júla 1897, v Štítine na Opavsku. Chcel sa stať farmakológom, no v roku 1914 mu umrel otec a vypukla vojna a on sa namiesto v škole ocitol na východnom fronte. Ako ruský zajatec sa prihlásil do formujúcich sa Československých légií. S nimi sa vrátil do francúzskeho Le Havru, kde prešiel tvrdým výcvikom a kde bol nasadený do bojov na alsaskom fronte. V bojoch využil svoje lekárenské skúsenosti, zachránil mnohých kamarátov zranených v prvej línii, čo viedlo k povýšeniam a vyznamenaniam.
Do novej vlasti, Československej republiky, sa vrátil ako poručík a keď ho poslali do špeciálnej vojenskej školy do Francúzska, o jeho životnej kariére bolo rozhodnuté. Po návrate učil na kvalitnej Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, odkiaľ ho v roku 1923 prevelili na hlavný štáb do Prahy. Po absolvovaní Vysokej školy vojenskej v Paríži pôsobil na ministerstve obrany.
Prišiel rok 1939. Československo zmizlo z mapy a Heliodor Píka pred nemeckou okupáciou odišiel do Londýna, kde ponúkol svoje služby exilovej vláde. Prezident Beneš ho poslal na Balkán s poverením organizovať pomoc antifašistom – utečencom z okupovaných území. Krátko po vpáde nemeckých vojsk do Sovietskeho zväzu prišiel do Moskvy ako vojenský atašé, čo nevzbudilo nadšenie u Gottwalda a ďalších československých komunistických vodcov pôsobiacich v Moskve. Napriek tomu sa zo svojho postu usiloval o sformovanie československej jednotky, ktorá sa po boku Červenej armády zapojila do bojov a ktorej bojová cesta sa skončila v máji 1945 v Prahe. Heliodor Píka už ako divízny generál a námestník náčelníka generálneho štábu pomáhal obnovovať armádu Československej republiky.
Medzi prvými obeťami komunistických čistiek
Z mierového života sa však tešil necelé tri roky. Po komunistickom prevrate ho poslali na zdravotnú dovolenku. Aj ju potreboval. Dal si zoperovať žlčník, no z nemocnice ho odviezli do väzenia. Prokurátor mu kládol za vinu, že bol špiónom pracujúcim pre britskú rozviedku. Pri vypočúvaní obvinení pribúdalo. Zošívali ich jeho kolegovia: generál Bedřich Reicin a prokurátor Karel Vaš, vycvičený NKVD v stalinskom gulagu, z ktorého mu pomohol dostať sa práve vojenský atašé Píka. Z generála sa stal zrazu vlastizradca, ktorého súd poslal nekompromisne na šibenicu. Prezident Gottwaldom, s ktorým sa stretal počas svojej diplomatickej misie v Moskve, a ktorému Píka ochotne požičal svoje služobné auto a keď sa našla chvíľa voľna, posedel si s ním pri poháriku a kartách, milosť generálovi Píkovi nepodpísal. Dal na slová svojho zaťa a ministra Alexeja Čepičku, ktorý mu napísal, vidiac v Píkovi nebezpečného nepriateľa: „Odsúdený systematicky a zámerne vo svojich správach do Londýna proti pravde hlásil, že čs. vojenská jednotka v ZSSR je v rozklade, že je násilne zboľševizovaná, že na veliteľské miesta sú vyslancom Fierlingerom dosadzovaní komunisti a agenti Kominterny, že ZSSR vedie dobyvačnú vojnu a chce po víťazstve nad Nemeckom obsadiť stredoeurópske a západoeurópske štáty, že existuje plán na boľševizáciu ČSR.“
Heliodora Píku popravili na dvore plzenskej väznice Bory ráno 21. júna 1949.
V rovnakej väznici bol aj jeho syn Milan, ktorý počas vojny slúžil v Britskom kráľovskom letectve. Obvinili ho, že plánoval otca odviezť za hranice komunistického Československa. Jeho stíhanie bolo po štyroch mesiacoch pre nedostatok dôkazov zastavené, ale na ďalšie živobytie si musel zarábať v handlovských baniach. „Vlastne som Slovákom vďačný, začal som tu nový život. Píka od píky,“ vyjadril sa v jednom rozhovore generálov syn, ktorý celý život bojoval za očistenie otcovho mena. Prenasledovaniu musela čeliť aj generálova manželka Mária.
„Milovaní a najdrahší, pred hroznými tragickými okamihmi stojím pokojný, vyrovnaný, s čistým svedomím a vedomím, že napriek mnohým chybám, plnil som si povinnosti čo najsvedomitejšie a najpoctivejšie. Som presvedčený, že nejde o justičný omyl, veď všetko je také priehľadné, že ide o politickú vraždu. A predsa rád prinesiem túto násilnú obeť, ak bude slúžiť na upokojenie v národe a na jeho zjednotenie. Niet vo mne zloby, nenávisti ani pomstychtivosti, mrazí ma však horká ľútosť nad tým, že zmizla spravodlivosť, pravda a šíri sa nenávisť a pomsta. Zmizol zmysel pre znášanlivosť, pre slobodu myslenia a prejavu. Ako ľahko sa pravda úplne prekrútila v pravý opak a niet možnosti dať jediné svedectvo a doklad na jej obranu. Je mi ľúto, že strach ovládol väčšinu ľudí, a že sa neodvažujú povedať pravdu, alebo aspoň nepovedať zjavnú lož. Buď z donútenia, alebo z konjunkturalizmu. Kam zmizla poctivosť a odvaha? Kam zmizlo naše krédo zdedené po majstrovi Jánovi Husovi a T. G. Masarykovi, ktoré sme tak hrdo sebe a svetu pripomínali? Pravda? Je to súmrak národného svedomia alebo už temno slobody ľudských práv. Nie, nemôžem uveriť, lebo génius národa je večný a pretrvá aj búrku a nedá zahynúť ti … Drahý môj syn, slúž verne nášmu národu, buď človekom, to znamená, buď dobrý k ľuďom. Buď zmierovateľom v nedorozumeniach, snaž sa odvrátiť rozkol. Buď láskavý a pomáhaj ľuďom. Venuj sa však viac rodine, než som to stihol ja. Prosím, odpusťte mi. Bozkávam vás všetkých vrúcne a horúco, len sa pre mňa netrápte. Váš Hela.“ napísal Heliodor Píka v poslednom liste večer pred popravou.
Musel zomrieť, lebo počas pôsobenia v Sovietskom zväze dobre poznal stalinské metódy a aj tých československých komunistov, ktorí si ich osvojili a ktorí v generálovi Píkovi videli nebezpečenstvo.
Francúzsky generál, prezident de Gaulle, ktorý sa s Heliodorom Píkom stretol počas spoločného vojenského výcviku, vyhlásil po jeho poprave vo Francúzsku jednodenný štátny smútok.
Syn očistil otcovo meno
V 50. rokoch v súvislosti so Slánského procesom sa dostali za mreže aj tí, čo sa podieľali na jeho odsúdení: Reicin (popravili ho 3. decembra 1952) a Vaš (dožil sa 96 rokov). V ich obvineniach nechýbali slová vražda, velezrada a vyzvedačstvo. Vaš údajne predal USA tzv. Štěchovický archív a do konca života nemal vyjsť spoza mreží leopoldovskej väznice. Dostalo sa mu tam bitky od tých, ktorých sám poslal za mreže, a asi by nikoho neprekvapilo, keby ho tam niekto zabil. Po piatich rokoch sa však dostal na slobodu. V roku 2001 sa za justičnú vraždu dostal opäť pred súd. Mal si odsedieť sedem rokov za falšovanie dokladov. Odvolací súd však rozsudok prvostupňového súdu zrušil a trestné stíhanie zastavil z dôvodu premlčania. Zomrel v domove dôchodcov ako 96-ročný.
Proč vás zabili, generále? – položili si otázku autori filmového dokumentu, ktorý o Heliodorovi Píkovi natočila Česká televízia. V roku 1991 prezident Václav Havel udelil in memoriam Heliodorovi Píkovi Rad Milana Rastislava Štefánika, jeho meno nesú ulice, 53. pluk prieskumu a elektronického boja Armády Českej republiky v Opave, postavili mu pomníky v Plzni i v rodnej Štítine.
Dlhoročný boj Milana Píku sa napokon skončil očistením otcovho mena, ako mu to v najťažších chvíľach života sľúbil. Život mu už však žiaden súd vrátiť nedokáže.