Elie Wiesel. Vo svojich asi 40 románoch a v zbierkach poviedok a esejí sa vracia najmä k hrôzam, ktoré prežil v koncentračných táboroch. Jeho celoživotnú snahu odmenili v roku 1986 Nobelovou cenou za mier.
Jeho rodiskom (* 30. septembra 1928) je mestečko Sighetul Marmaţiei, ktoré nájdeme v rázovitom maramureşskom kraji na severe Rumunska. Po Hitlerom nadiktovanom rozdelení Európy sa Maramureş stal súčasťou Maďarska a celú tamojšiu židovskú komunitu poslali do koncentračných táborov. Väčšina z nich sa už do rodného mesta nevrátila. Elie (Eliezer) Wiesel a jeho dve sestry prežili. Po vojne sa však rozhodol pre život vo Francúzsku, kde sa po štúdiách na Sorbonne stal uznávaným novinárom. V posledných rokoch prednášal na univerzite v americkom Bostone.
Už vo svojej literárnej prvotine, v novele Noc, opisuje vlastné zážitky z koncentráku. Hrôzam, ktoré prežil sám alebo ich poznal sprostredkovane z rozprávania ďalších väzňov, sa Elie Wiesel venuje vo väčšine svojich prozaických prác a ako prvý začal používať pre nacistický systém perzekúcií, väznenia a vraždenia anglický výraz holokaust. Hľadal odpovede na ťažké otázky. „Ako sa dá vysvetliť, že ani Hitler ani Himmler neboli exkomunikovaní z cirkvi?“ pýta sa. „Ako to, že Pius XII. nikdy nepovažoval za nutné odsúdiť to, čo sa dialo v Osvienčime a v Treblinke? Ako to, že veľká časť príslušníkov SS boli veriaci, ktorí boli svojim cirkvám verní až do konca? Ako to, že niektorí zabijaci chodili ku spovedi, keď práve nemasakrovali? A ako to, že tí všetci pochádzali z kresťanských rodín a mali kresťanské vzdelanie?“
Literárne dielo, ale i celoživotnú aktivitu Elieho Wiesela odmenili v roku 1986 Nobelovou cenou za mier. O rok neskôr založil v manželkou Máriou humanitnú nadáciu. Medzi ďalšie ocenenia, ktorými si jeho dielo uctili rôzne krajiny, nájdeme francúzsky Rad Čestnej légie, americkú Prezidentskú medailu slobody, Rad britského impéria, či Národný rad rumunskej hviezdy. Zomrel pred rokom, 2. júla 2016, v New Yorku.