Pred 200 rokmi, 8. júla 1817, sa narodil v Dolnom Kubíne Andrej Ľudovít Radlinský, rímsko-katolícky kňaz, jazykovedec a redaktor, ktorý zohral významnú úlohu pri spájaní katolíckeho a protestantského proslovenského prúdu v 19. stor.
Pronárodné cítenie získal už v rodine. Jeho otec bol absolventom piaristického gymnázia, zostal síce hospodáriť na zdedenom majetku, ale zároveň bol úradníkom a v revolučných rokoch 1848 – 49 dolnokubínskym richtárom. Matka Alžbeta bola neterou Antona Bernoláka.
Andrej Radlinský získal kvalitné vzdelanie na viedenskom Pázmáneu, kde sa okrem teológii venoval aj štúdiu jazykov a rôznych spoločenských vied. Štúdiá dokončil v Pešti, kde ho v roku 1841 vysvätili za kňaza. Po krátkych zastávkach v Budíne, Štefultove a Zlatých Moraviach prišiel do Banskej Štiavnice, kde zriadil nedeľné školy, ochotnícke divadlo a spolky miernosti a kde v spolupráci s Maximiliánom Jaloveckým vydal prvý zväzok Prostonárodnej bibliotéky. Obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt (fyziku). Zároveň v spolupráci s Jánom Palárikom sa snažil v prospech slovenského národa rozvíjať ekumenizmus.
Významný bol pre Andreja Radlinského pobyt vo Viedni, kam ako „nebezpečný pansláv“ musel utiecť pred košútovcami a kde patril medzi blízkych spolupracovníkov Jána Kollára. Pod jeho vplyvom používal slovakizovanú češtinu, no v roku 1851 sa plne preorientoval na súčasnú podobu našej materčiny. Redigoval Slovenské noviny, časopis Cyrill a Method s prílohou Priateľ školy a literatúry, neskôr Pešťbudínske vedomosti a Katolícke noviny, Zemský zákonník a náboženské publikácie. Jeho Náboženské výlevy sa stali oficiálnou modlitebnou, ale i náučnou knižkou katolíckych Slovákov. Rozniesol ju po celom Slovensko. Tieto cesty mu zároveň pomohli spoznať krajinu a ľud a na základe svojich poznatkov prišiel s myšlienkou vytvoriť tzv. slovenské okolie, pojem, ktorý sa dostal do slovenských memorandových žiadostí.
Bol medzi tými katolíckymi kňazmi, ktorí si našli cestu k štúrovcom a pomáhal pri kodifikovaní štúrovskej spisovnej slovenčiny. Významná je najmä jeho aktivita v oblasti slovenského školstva, čoho príkladom môže byť poslovenčenie banskobystrického gymnázia alebo učebnica Školník. Vydal ju v roku 1871 s cieľom poučiť najmä roľnícke obyvateľstvo Slovenska moderným formám hospodárenia. Na svoju dobu je zvlášť kvalitne podaná fyzika.
Radlinského aktivita si našla pozitívny ohlas v slovenskom ľude, ale zároveň bola tŕňom v oku maďarskej a maďarónskej vrchnosti. Mal teda veľa priaznivcov, ale i veľa nepriateľov, ktorí neváhali ani s fyzickými útokmi. Redaktor vládnych novín Magyar Állam Anton Lónkay ho dokonca obvinil zo zanedbávania kňazských povinností a z vlastizrady. Radlinský sa však jeho útokom ubránil.
V roku 1861 ho zbavili redigovania Zemského zákonníka a poslali ho na farárske miesto na samom kraji Slovenska, do Kútov, kde však neochaboval vo svojej pronárodnej aktivite. Nechýbal pri zrode dvoch najvýznamnejších inštitúcií, ktoré vznikli na Slovensku v 19. stor.: Spolku sv. Vojtecha v Trnave a Matice slovenskej v Martine. Zomrel v Kútoch 26. apríla 1879.
Pred farským kostolom v Kútoch stojí od roku 1930 pamätník Andreja Radlinského, dielo akademického sochára Andreja Kováčika. Radlinského meno nesie aj tamojšia Základná škola a v rámci spomienky pripravili v kútoch Beh Andreja Radlinského a počas víkendu aj bohatý spoločenský program, ktorého vrcholom bolo otvorenia pamätnej izby v priestoroch rímsko-katolíckej fary. Okrúhlemu jubileu bol venovaný aj 18. ročník literárnej súťaže Radlinského Kúty, ktorej laureátmi sa stali Adam Vilem zo ZŠ Lakšárska Nová Ves (I. st., poézia), Branko Matúšek zo ZŠ Kúty (I. st., próza), Aurélia Ružičková (II. st., poézia), Adela Kirthová, obe zo ZŠ Sekule (II. st., próza) a Mária Daneková z dediny Čáry (kategória stredoškolákov a dospelých).
Na svojho rodáka nezabúdajú ani v Dolnom Kubíne. Už pred 100 rokmi, pri stom výročí narodenia, si ho básňou pripomenul Pavol Országh – Hviezdoslav. Z nej sú i tieto verše:
Pre milý ľud svoj čo napísal kníh,
zlatými hodných zvečniť písmenami,
by učil, vzdelával sa, modlil z nich,
sa pravdy doznal, znenávidel klam i
blud, svojstva pridŕžal sa závorami
i dobrých mravov, chránil nástrah zlých…
Že svetla, osvety ľud dedinský,
nepotrebuje, môž’ vbŕsť do kaluže,
do jamy padnúť…? Zloduch, kto tak luže!
vykríkol strážca — Andrej Radlinský…
Radlinského rodný dom v Dolnom Kubíne už nestojí. Pred 50 rokmi na budove, ktorú postavili na jeho mieste, odhalili pamätnú tabuľu s bustou – dielom akademického sochára Stanislava Bíroša. Radlinského meno nesie okrem ulice aj Cirkevná spojená škola.
Pri 200. výročí narodenia Slovenská pošta vydala poštovú známku s portrétom Andreja Radlnského. Inaugurácia známky v nominálnej hodnote 1,30 € sa uskutočnila v historickej sále Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Autormi sú akademický maliar Róbert Brun, ktorý vychádzal z dobovej kresby Jana Vilímka, a rytec Ľubomír Žálec. „Radlinský vynikal mimoriadnym organizačným talentom, prezieravosťou a cieľavedomosťou. Vytrvalo presadzoval zavedenie slovenského vyučovacieho jazyka do základných i stredných škôl, obhajoval a vydával slovenskú tlač, náboženskú i pedagogickú literatúru, podieľal sa na tvorbe nového jazykového úzu,“ povedal pri tejto slávnostnej príležitosti riaditeľ spolku Ivan Šulík.