Ak teraz niečo letí, tak sú to určite televízne seriály o varení, či knihy, ktoré sa tvária ako kuchárske – zbierky receptov. Najlepšie od babičky, prababičky… A aby sa pri jedlách pripravených podľa nich ušetrilo, dobre sa napapalo a pritom zhodilo nejaké to kilo.
Neviem, či mal pračlovek problém s nadváhou. Tipujem: skôr nie ako áno. Vo zvolenskej knižnici mi padla do oka vyradená kniha s provokačným názvom „Paleo kuchyňa“. V prvej chvíli som si myslel, že je to naozaj nejaký návrat do čias, keď sa Homo sapiens naučil chodiť po zadných nohách. Zalistoval som v nej v inšpiračnom prostredí vinotéky pri poháriku dobrého vínka. A celkom som sa pobavil.
„Až“ na jednej strane autori vysvetľujú, ako vyzerala kuchyňa človeka doby kamennej, ktorý zrejme netrpel chorobami srdca, vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou. Ale si vraj rád pochutil na mäsku, hoci možno skôr ako mamuta či iného veľkého tvora ulovil lúčneho koníka či na bielkoviny bohatú húsenicu. To sa v knihe nespomína. Tá je totiž o tzv. paleo diéte. Tá toho veľa odporúča, ale zároveň veľa zakazuje. Napríklad prehreškom je jesť obilniny, strukoviny, mlieko a mliečne výrobky, zemiaky… No neviem…
„Už takmer jedno desaťročie má tento gastronomický smer so zaujímavými teóriami svojich prívržencov aj u nás, a preto by sme prostredníctvom receptov v tejto knižke radi všetkým záujemcom predstavili a priblížili tieto zdravé jedlá,“ citujeme autorov.
Hurá na recepty!
Prvý – jablkové guľky s pistáciami – vyzerá celkom sympaticky, hoci neviem, kde vziať cukor z kokosových kvetov. Pri väčšine ďalších receptov odporúčajú paleolitickí majstri kuchári himalájsku soľ. Žeby bola niečím výnimočná oproti tej našej z najbližších potravín? A vôbec, prečo by sa mal nejaký neandertálec, ktorý žil pod Tatrami, terigať z Gánoviec kvôli soli kamsi do Himalájí alebo kvôli kokosovým orechom do Afriky? Však by sa cestou udiétoval k smrti.
Pobavil ma aj tretí recept: paleo chlieb s klobáskou. Ktovie, ako by sa zatváril pračlovek, keby sa pri mne zrazu objavil a ja by som ho ponúkol jeho – akože – špecialitou. Kalifornské papriky, ktoré sú potrebné v ďalšom „pravekom“ recepte, ma už neprekvapili, ani oravská slanina, ale kde vziať erytritol (a čo to vlastne je?), aby som si mohol urobiť makové koláčiky, to som odmietol skúmať. Chvíľu som sa zamýšľal nad tým, ako získať šupky zo skorocelových semien, vidí sa mi to prplavá robota, rovnako ako hľadať v poli prepeličie vajcia (to by som sa nachodil, navyše sú prepelice chránené), ale to ma už úplne dorazila nátierka, na ktorú treba tuniak z konzervy v slanom náleve. Chudák pračlovek, ako si tú konzervu otvoril, keď ja otváračom na nožíku, ktorý som si kúpil v obchode zabalený v pevnom umelohmotnom obale, to nedokážem? Možno by som ním skôr skolil mamuta, ako otvoril konzervu. To si dám radšej šašlik, ktorý tiež nechýba v paleo kuchyni, samozrejme, v mojom prípade bez himalájskej soli. Nechýba ani recept na nanuk – možno pre severnejšie usadených homo sapiensov.
Niekedy čítam a počúvam, že na našom trhu chýba humoristická literatúra. Dnes som sa presvedčil, že na tom zase nie sme až tak najhoršie.