Stane sa deň vzniku Československej republiky v roku 1918 štátnym sviatkom? Podľa návrhu štvorice poslancov by mal nahradiť 1. september – Deň ústavy.
Štyria opoziční poslanci NR SR pripravili návrh, aby parlament 28. október, teda Deň vzniku Československej republiky v roku 1918, uznal za štátny sviatok. „Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska,“ argumentuje poslanec Ondrej Dostál. V tom mu nemožno nedať za pravdu. Návrh predpokladá, že by sa počet štátnych sviatkov u nás nezvýšil, ale že 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky, by sa zmenil zo štátneho sviatku na pamätný deň. „Tento deň totiž pripomína prijatie Ústavy SR v roku 1992, ktoré priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Na túto udalosť sa však už viaže ďalší štátny sviatok, a to prvý január, teda Deň vzniku Slovenskej republiky,“ mieni O. Dostál.
Nie je to prvý pokus presadiť v parlamente, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, no doteraz sa nestretol s úspechom. Na budúci rok však bude 100. výročie zrodu Československej republiky, aj preto ten nový pokus.
28. október je doteraz Pamätným dňom. Rovnako je ním aj nasledujúci 29. október. Ten je spomienkou na Ľudovíta Štúra, ktorý sa podľa starších údajov narodil 29. októbra 1815. Dvojsté výročie jeho narodenia sme si však pred dvoma rokmi pripomínali 28. októbra. Objavili sa totiž nové tvrdenia, že táto významná osobnosť našej histórie uzrela svetlo sveta v Uhrovci už večer 28. októbra 1815. Napriek celoštátnym spomienkam a oslavám, na ktorých sa zúčastnili najvyšší predstavitelia štátu a vari aj všetci poslanci, nikomu z nich nenapadlo navrhnúť, aby – ak je nové tvrdenie vierohodné – sa teda posunul aj Štúrov pamätný deň v kalendári. Tým by síce vznikla situácia, že by sa v jednom dni stretli dve spomienky, ale keďže ide len o pamätný deň, ktorý nič neznamená z pracovno-právneho hľadiska, nič by sa tým nestalo, akurát by sa zjednotil názor na skutočný dátum narodenia Ľudovíta Štúra. Však v našom kalendári je do jedného štátneho sviatku spojený Nový rok so spomienkou na vznik Slovenskej republiky a aj Veľkonočná nedeľa by bola tak či onak sviatočným dňom.
V súčasnom slovenskom kalendári máme 16 štátnych sviatkov (ak rátame aj Veľkonočnú nedeľu), z nich je 10 cirkevných. Na porovnanie je ich (vrátane Veľkonočnej nedele) v Rakúsku 14, v Českej republike 13, v Poľsku a na Ukrajine majú po 12 a v Maďarsku len 10 štátnych sviatkov. (Údaje som si vygooglil.) Zaujímavé, že Štedrý deň je v rámci EÚ štátnym sviatkom len u nás, v Česku, Bulharsku, Dánsku a v pobaltských republikách. Ale v praxi tak ako v minulosti aj dnes je tento deň podobne ako Silvester pracovne voľnejší.
Pomerne vysoký počet cirkevných sviatkov môže naznačovať, že Slovensko je kresťanskou krajinou. Je tomu naozaj tak? Pozorujúc svoje okolie vidím predovšetkým to, že mnohí z tých, ktorých som poznal ako tvrdých komunistov, si teraz idú zodrať kolená v kostole. Môžem to ilustrovať na príklade nemenovaného starostu v nemenovanej obci Detvianskeho okresu, ktorý nás požiadal, aby sme mu nafotili a knižne spracovali sakrálne pamiatky v jeho dedine. V rozhovore sa nezabudol pochváliť, že má za sebou štúdium na politickej škole v Kyjeve, ale že teraz je iná doba a tak v jednej kaplnke – zatiaľ čo sme si ju my fotili – padol na kolená a „vrúcne“ sa modlil. To, že nám „zabudol“ za robotu zaplatiť, je komunistické alebo kresťanské?
Samozrejme, obyčajný človek sa každému sviatočnému dňu poteší. Ale pri jeho výbere by sa malo pristupovať citlivo a za štátny sviatok určiť taký deň, s ktorým sa stotožňuje väčšina obyvateľstva, ktorý ma nezmazateľný význam v histórii celého národa.