Belgický básnik a dramatik Maurice Maeterlinck nemal ešte ani päťdesiat rokov, keď mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Jeho najznámejším dielom je divadelná hra Modrý vták.
Maurice Polydore-Marie-Bernard Maeterlinck, ako znie celé meno tohto u nás málo známeho literáta, sa narodil 29. augusta 1862 vo flámskom meste Gent, kde vyštudoval právo. Advokátska prax ho však nenapĺňala a v roku 1895 sa rozhodol presťahovať do Paríža. To mal už za sebou prvú zbierku básní Skleníky i rozprávkovú hru Princezná Maleina. Tieto jeho literárne prvotiny vychádzajú z vlastného pocitu osamelosti. Nesnaží sa v nich o dôsledné vykreslenie charakterov či konfliktov, ale sála z nich temnota až hrôza, bezmocnosť človeka bojovať s nešťastnou láskou a so smrťou. Zaradil sa nimi medzi významných predstaviteľov symbolizmu.
Podobný charakter majú aj jeho drámy. Po niektorých siahli hudobní skladatelia. Konkrétne podľa drámy Pelleas a Melisada Claude Debussy skomponoval svoju jedinú rovnomennú operu, Paul Dukas dal opernú podobu Maeterlinckovej hre Ariana a Modrofúz a grécko-americký skladateľ Dimitris Mitropoulos si vybral ako libreto drámu Sestra Beatrice.
Najznámejšou Maeterlinckovou divadelnou hrou je Modrý vták, príbeh dvoch detí, ktoré putujú krivolakými cestami za modrým vtákom symbolizujúcim šťastie, cestami plnými dobrodružstiev a rozprávkových príbehov s veľkým posolstvom a poznaním, že šťastie je vlastne v každom z nás, len ho musíme vedieť rozpoznať a rozdávať.
V roku 1976 bol Modrý vták sfilmovaný; stal sa prvým filmom, ktorý bol spoločným dielom amerických a sovietskych filmových tvorcov. Pod vedením režiséra Georgea Cukora sa postavili pred kameru mnohí skvelí herci, ako Elizabeth Taylorová alebo Jane Fondová.
Okrem drám a básní písal Maurice Maeterlinck eseje, v ktorých sa snažil pochopiť a riešiť absurdity sveta. V knihe Pochovaný chrám filozoficky zdôvodnil svoje vegetariánstvo, ku ktorému sa po celý život hlásil. V niektorých svojich spisoch sa kriticky vyslovil aj proti katolíckej cirkvi, nečudo, že v roku 1914 sa ocitli na Indexe zakázaných kníh. Cirkev pristúpila k takémuto kroku napriek tomu, že tri roky predtým sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru „… za mnohostrannú literárnu činnosť a najmä za dramatické práce, ktoré sa vyznačujú bohatou fantáziou a poetickým idealizmom a ktoré občas v závoji rozprávkovej podoby odhaľujú hlbokú inšpiráciu a tajomne oslovujú ľudský cit a imagináciu,“ píše sa v zdôvodnení Švédskej akadémie.
V roku 1926 si Maurice Maeterlinck pošramotil svoju povesť, keď sa ukázalo, že jeho Život termitov je plagiátom knihy juhoafrického prírodovedca a spisovateľa Eugena Maraisa Duša bielych mravcov.
V roku 1930 sa usadil na Azúrovom pobreží v meste Nice. O dva roky neskôr mu belgický kráľ Albert I. udelil grófsky titul. Pred obsadením Francúzska hitlerovcami odišiel do USA. Starnúci básnik sa po skončení vojnového besnenia vrátil do svojej vily v Nice, kde 6. mája 1949 podľahol srdcovému infarktu.
Hru Mauricea Maeterlincka Modrý vták zaradilo do svojho repertoáru na najbližšiu sezónu Divadlo Ján Palárika v Trnave. Premiéra je naplánovaná na predvianočný čas, na 17. decembra 2017.