Pred 35rokmi zomrel futbalový brankár, 19-násobný reprezentant a 3-násobný československý majster „Dodo“ Reimann. Jeho rekord bez gólu – 769 minút – prekonal Sparťan Petr Čech až o polstoročie neskôr.
Teodor „Dodo“ Reimann sa narodil 10. februára 1921. Do bránky sa postavil v tíme rodného Zvolena, ale len ako dorastenec. Mal len 17 rokov, keď si ho vyhliadlo vtedy špičkové Fiľakovo. Bolo to v rokoch predvojnového vrenia, Fiľakovo sa stalo súčasťou Maďarska, a tak sa Dodo Reimann sťahoval do Považskej Bystrice a odtiaľ do „baťovského“ Svitu. Čakala naňho vojenská služba a mašírovanie na východný front. Podobne ako viacero jeho rovesníkov, aj on hľadal záchranu v bratislavskom Oddiele armádnych pretekárov. S ním získal slovenský titul a miesto v reprezentačnej bránke, v ktorej nastúpil v drese Slovenska v 14 zápasoch.
V Bratislave zostal aj po vojne a so Sokolom Národné výbory Bratislava, ktorý bol predchodcom dnešného Slovana, vybojoval tri československé majstrovské tituly po sebe – v rokoch 1949 – 51. Za Slovan chytal až do roku 1954 (celkom 176 zápasov), keď sa dostal do zostavy československého tímu na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, kde nastúpil proti silnému Uruguaju. Na záver kariéry si zachytal v Prešove a trénersky viedol Žilinu, Lokomotívu Košice, Nitru a Trenčín.
Pamätníci spomínajú, že Teodor „Dodo“ Reimann bol síce vynikajúcim futbalovým brankárom, ale viac bol stavaný pre hokej. Nie však do bránky, ale naopak, úspešne si počínal v úlohe útočníka. Takíto „obojoživelníci“ neboli v tom čase žiadnou výnimkou. Najznámejším športovcom, ktorý vynikal ako reprezentant v hokeji i vo futbale, bol v 50. rokoch Vlasto Bubník. Podobne ako on aj Reimann nastúpil vo futbalových i hokejových reprezentačných výberoch.
Vysoký brankár udivoval na svoju dobu prehľadom a zdravou drzosťou. Nevydržal medzi žrďami, ale snažil sa ovládať celú šestnástku, ba dovolil si vyjsť aj za jej čiary. Futbaloví historici ho prirovnávajú k súčasnému nemeckému gólmanovi Neuerovi.
„Dodo bol veľmi dobrý kamarát, vtipný, zábavný chlapec, ktorý nielenže nijaký žart nepokazil, ale aj sám nejeden vymyslel,“ spomínal na Teodora Reimanna jeho spoluhráč Emil Pažický. „V úlohe brankára nemal v republike konkurenciu. Patrila mu celá päťka i šestnástka, čo práve dnes chýba mnohým popredným gólmanom. Možno mu pomohli skúsenosti z hokeja, kde hrával v strede útoku, vedel teda predvídať situácie na trávniku aj na ľade, z čoho ťažili jeho krídla medzi mantinelmi Reitmayer a Kočan.“
V Bratislave bol jeho trénerom Ferdinand Daučík, ktorý sa po februári 1948 rozhodol pre emigráciu a zožal úspechy s FC Barcelona. Pri svojich kvalitách by sa určite uplatnil v špičkových európskych kluboch aj Dodo Reimann, no ako veľký srdciar nebol schopný opustiť vlasť, rodinu, priateľov.
Naposledy trénoval futbalistov Jednoty Trenčín. Cestou na tréning 30. augusta 1982 dostal za volantom srdcový infarkt, ktorému podľahol.