Pred 115 rokmi, 10. septembra 1902, sa narodil vo Važci Ján Ilavský. Od folklóru prešiel k tvorbe básní ľudového naturálneho charakteru. Podpisoval sa pod ne ako Podkrivánsky.
Život Jána Ilavského sa spája s jeho rodným Važcom. Mal 18 rokov, keď dal dohromady miestnu mlaď, s ktorou zhromažďoval a šíril ľudové tradície rázovitej podkrivánskej obce. Folklórnu skupinu viedol viac ako štvrťstoročie, až do roku 1947.
Bol to folklorista celým svojím srdcom. Zbieral ľudové piesne, k mnohým nápevom zložil vlastné texte, ktoré ako básne šíril pod pseudonymom Podkrivánsky.
Či viete, kde ten Kriváň svetochýrny stojí,
či poznáte dobrý ľud v maľovanom kroji,
či viete, kde bystrý Váh svoju púť začína?
Tam je moje rodisko – ľúbezná dedina.
Či poznáte tie kraje, tie radostné kraje,
kde mládenci o Jáne sadia dievkam máje,
kde dievčatá s tvárami bledoružovými,
veselo si spievajú, pradú na periny.
Vreteno izbou vrčí a smiech sa ozýva,
a keď niečo zabúcha, už každá načúva,
že či jej už nejde šuhaj bystrooký,
lebo či nenačúva vonku pod oblokmi
dáka žena klebetná, lebo niekto iný!
Okrem piesní si zapisoval aj ďalšie výsledky ľudovej tvorivosti: príslovia, porekadlá, zvláštne nárečové výrazy, opísal miestny kroj, gazdovské náradie, zvyky i pôvodné ľudové staviteľstvo, čo je spolu s maľbami Jána Hálu vzácnym dokladom o charaktere bývania vo Važci pred katastrofálnym požiarom v roku 1931.
Sám si veľmi dobre pamätal tragický 17. júl 1931, ktorý zvečnil svojím spôsobom – vo veršoch:
Nádherné ráno, slnko včas vstalo,
prebehlo mžikom diaľne diaľavy,
nad Važcom chvíľku postálo,
s mohutnou silou svojej páľavy.
Vtom: „Horí! Horí!“ To strašné slovo
zúfalo z hrdla vyletí, zaťaží dušu ako olovo,
sťa blesk svetom sa rozletí…
„Horí, joj, horí!, znie vo vzduchu,
vyrazí z ruky hrable a kosu.
Bože na nebi v tomto suchu!
Čuť vzlyknúť dušu boľavú, bosú.
Sedemstoročná práca rúk, umu,
pot i mozole vzbĺkli – už ich niet!
Ten pohľad stačí zbaviť rozumu – ducha vzlet.
Zhorel môj Važec – narieka Hála,
studňa večných krás, bohatstvo ducha,
len pamiatka na teba zostala,
nezhoriteľná perla – mladucha.
Životná púť folkloristu a ľudového básnika Jána Ilavského – Podkrivánskeho sa zavŕšila 23. septembra 1983.
(Pripravená podľa stránky obce Važec)