Stáročné spolužitie s Maďarmi v jednom kráľovstve viedlo i k tomu, že mnohí literáti, ktorým sa právom môže pýšiť maďarská kultúra, sa narodili, alebo pôsobili na dnešnom území Slovenska. Patrí medzi nich aj Tompa Mihály, ktorý sa narodil v Rimavskej Sobote práve pred 200 rokmi, 28. septembra 1817.
Tompa Mihály je akoby v tieni dvoch známejších juhoslovenských rodákov: Imreho Madácha (* 1823 v Dolnej Strehovej) a Kálmána Mikszátha (* 1847 v Sklabinej). Maďarská literárna história ho však radí po boku Sándora Petőfiho a Jánosa Aranyho medzi veľkú trojku tvorcov ľudovej poézie v čase, keď sa aj Uhorskom prehnala vlna revolúcie meruôsmeho roku.
Tompa Mihály prišiel veľmi rýchlo o oboch rodičov a hoci mu poskytli nový domov starí rodičia, nemali možnosť zaplatiť mu drahé vzdelanie. Našťastie si chlapcov talent všimol učiteľ a zabezpečil mu podporu bohatej rodiny Szentimrey. S jej pomocou vyštudoval filozofiu, teológiu a právo a usadil sa v Pešti. Jeho prvé básne sa dostali na stránky maďarskej tlače a v roku 1846 sa prezentoval zbierkou Népregék, népmondák (Ľudové povesti, ľudové báje), v ktorých zachytil ľudové príslovia, porekadlá a povesti. V revolučnom roku 1848 patril medzi hlavných prispievateľov do Petőfiho časopisu Életképek – Obrazy života, ktorého redakcii posielal listy z kúpeľov Jeseník – Gräfenbergu.
Po stíchnutí revolučného vrenia dal v roku 1852 prednosť pokojnejšiemu životu kňaza v gemerskej dedine Chanava, ale i odtiaľ posielal lyrické verše, v ktorých alegorickou formou vyjadroval názor na celonárodné problémy, ale nemožno z nich necítiť ani vlastný neľahký osud. Jeho najsmutnejšie elégie A gólyához – K bocianovi a Virágregék – Povesti o kvetinách – vznikli v smútku nad stratou revolučných ideí, ale i rodinného nešťastia, ktoré vyvrcholilo úmrtím jediného dieťaťa a ťažkou, nevyliečiteľnou chorobou manželky.
Po páde Bachovho absolutizmu sa jeho poézia stala optimistickejšou, ale jeho zdravotný stav mu už nedovoľoval plne sa venovať básnickej tvorbe. Zomrel v Chanave 30. júla 1868, teda vo veku 50 rokov.
Rodný dom Tompu Mihálya sa v Rimavskej Sobote nezachoval. V miestnom Gemersko-malohontskom múzeu však môžeme vidieť jeho maketu a dostaneme v ňom i ďalšie informácie o tomto významnom literátovi. Jeho meno nesie recitačná súťaž, ktorú organizujú maďarské kultúrne spolky na Slovensku. Stretávajú sa na nej maďarskí študenti a žiaci, aby porovnali svoje kvality v prednese prózy a poézie.