Samuel Zoch patrí medzi významne osobnosti politického diania z čias prechodu Slovenska z rakúsko-uhorskej monarchie do spoločného štátu s Čechmi. Po vzniku Československej republiky sa stal prvým bratislavským županom. Zomrel v Modre pred 90 rokmi, 4. januára 1928.
Samuel Zoch sa narodil 18. decembra 1882 v Cerove, dedine na Krupinskej planine, kde bol jeho otec Stanislav – syn štúrovského dejateľa Ctiboha Zocha – evanjelickým kňazom. Podľa rodinných tradícií vyštudoval teológiu vo Viedni a kaplánčil v Novom Sade a v rodnej dedine a bol administrátorom v dolnozemskom Kisači. V roku 1907, po úmrtí strýka Petra Pavla Zocha, si ho zvolili za svojho dušpastiera evanjelici v Modre. Inštalovali ho na Tri krále v roku 1908. Aktívne nadviazal na dielo, ktoré začal budovať jeho strýko, prevzal správu sirotinca a podľa projektu Dušana Jurkoviča dal preň postaviť novú budovu. V ňom prežil detstvo aj neskorší skvelý básnik Ján Smrek.
Pronárodná aktivita Samuela Zocha siaha do študentských čias. Pôsobil v mládežníckych a študentských spolkoch, publikoval články na obranu slovenského národa. Neskôr, už ako modranský farár, sa zastával slovenských učiteľov, ktorí boli pod silným maďarizačným tlakom, a jeho fara poskytla prístrešie na stretnutie mnohým proslovenským politickým aktivistom a literátom.
Bol to práve Samuel Zoch, kto skoncipoval deklaráciu o spojení Slovákov s Čechmi v spoločnom štáte, ktorá bola prijatá na martinskom zhromaždení 30. októbra 1918. Stal sa členom Slovenskej národnej rady, kde prijal úlohu spravovať Bratislavu a okolie a po voľbách sa stal prvým bratislavským županom. Z tohto postavenia sa snažil o riešenie nielen povojnových ekonomických problémov, ale aj o usporiadanie národnostných otázok najmä v oblasti Žitného ostrova.
Pre nesúhlas s niektorými krokmi československej vlády sa vzdal úradu a zameral sa na cirkevné záležitosti. Patril medzi významných priekopníkov ekumenizmu. V roku 1922 sa stal biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi. Do politického diania sa vrátil v roku 1925, keď ho vo farbách agrárnej strany zvolili do Národného zhromaždenia, ktorého bol poslancom až do svojej predčasnej smrti. Zomrel 4. januára 1928 ako 45-ročný. (Niektoré zdroje udávajú ako dátum úmrtia 3. január).
Samuel Zoch vydal tlačou vlastné kázne a ďalšie náboženské spisy. Jeho účinkovanie na čele Bratislavskej župy v prvých rokoch po vzniku Československej republiky si súčasní politici i verejnosť pripomínajú každoročným udeľovaním Výročnej ceny Samuela Zocha, ktorú získavajú osobnosti i právnické subjekty, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o spoločenský a ekonomický rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja alebo pri jeho reprezentácii doma i v zahraničí. Výnimočne môže byť táto cena udelená aj občanom iných štátov.