Prešovský rodák Leopold Arje Friedmann (* 30. januára 1918), ktorý si v roku 1945 zmenil meno na Leopold Lahola, sa zaradil medzi významným slovenských dramatikov a scenáristov.
Detstvo prežil na Orave a v Bratislave, kde absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Zaujímal sa o literatúru, ale i o maliarske umenie a tak chodil na súkromné hodiny k Jánovi Mudrochovi. Jeho židovský pôvod mu skomplikoval život počas slovenského štátu. Spolu s matkou a bratom ho internovali v zajateckom tábore v Novákoch, odkiaľ po vypuknutí SNP odišiel na citlivé miesto frontu pri Telgárte. Po zranení pôsobil ako redaktor a vojnový spravodajca.
Už počas gymnaziálnych štúdií prekladal diela hebrejských básnikov. Krátko po vojne sa dostali na scénu jeho prvé divadelné hry a scenáristicky sa podieľal na tvorbe filmov Vlčie diery, Biela tma a Návrat domov. Po úspešných drámach Bezvetrie v Zuele a Štyri strany sveta prišiel v roku 1949 s hrou Atentát, ktorá sa nepáčila komunistickej kritike. Znechutený Lahola odišiel do Izraela, kde položil základy kinematografie, neskôr sa usadil v Nemeckej spolkovej republike.
Keďže sa politicky neangažoval, v 60. rokov sa Lahola mohol vrátiť do vlasti. Neprišiel s holými rukami, ale so scenárom filmu Sladký čas Kalimagdory. Jeho premiéry sa však nedožil. Pred 50 rokmi, 12. januára 1968, teda 18 dní pred päťdesiatkou, dostal v Bratislave srdcový infarkt, ktorému podľahol. Pamiatkou naňho okrem hier a filmov je aj zbierka poviedok, noviel a čŕt Posledná vec, ktorá vyšla v roku 1968 (rozšírené vydanie v roku 1994), a výber básní Ako jed škorpióna, ktorý vyšiel až v roku 1995.