Pred rokom, 18. januára 2017, odišla vo veku 83 rokov do hereckého neba jedna zo stálic slovenskej divadelnej, televíznej i filmovej scény Zdena Gruberová.
Pochádzala zo Šenkvíc, kde sa narodila 24. novembra 1933. Kariéra herečky ju vraj nelákala, no našťastie jej recitačné schopnosti neunikli pozornosti takých osobností, ako bol Július Pántik alebo František Dibarbora, a presvedčili ju, aby išla študovať herectvo. Tento fakt sme sa dozvedeli aj z nekrológu, ktorý pred rokom zverejnilo SND: „V mladosti netušila, že si ju získa Tália, rozhodla sa študovať na obchodnej akadémii. So školou však boli na Hamletovi a Jozef Budský v hlavnej úlohe vyžaroval energiu, ktorej neodolala. Vtedy si ani nepomyslela, že by raz na javisku SND mohla v Hamletovi hrať Oféliu. Stalo sa tak v roku 1964 a po jej boku bol Karol Machata, azda jej najčastejší javiskový partner v budúcnosti. V tom istom roku stvárnila aj Maggie v Millerovej hre Po páde a Stellu v hre Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba.“
Po sezóne prežitej v Armádnom divadle (dnešnom Slovenskom komornom divadle) v Martine prišla v roku 1954 do Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobil viac štyri a pol desaťročia, do roku 1999.
V posledných rokoch však už nenachádzala dosť síl. Syn Tomáš jej urobil veľkú radosť, keď sa bez konzultácie s mamou prihlásil na Vysokú školu múzických umení, úspešne zložil náročné prijímacie skúšky, i v štúdiu sa mu darilo. Mal však len 23 rokov, keď zomrel za tragických okolností. V súvislosti s touto rodinnou tragédiou sa hovorilo o drogách, ťažko skúšaná matka nemala síl sa k tomu vyjadrovať, všetko energicky poprela neter Inéz. Podľa nej mladík viedol zdravý spôsob života, nefajčil a vyhýbal sa alkoholu. Našiel si záľubu vo východoázijských cvičeniach a to sa mu stalo osudným. „Skúšal akúsi meditáciu, ktorá sa mala cvičiť vo dvojici, pretože ľudia sa mali navzájom nejako viazať,“ snažila sa vysvetliť Inéz tragickú udalosť pre Plus 7 dní. „On bol sám, takže sa o niečo priviazal. Pri meditovaní odpadol a zapadol mu jazyk.“
Na javisku našej najvýznamnejšej scény za tak dlhé obdobie stvárnila Zdena Gruberová takmer stovku postáv. Väčšinou išlo o náročné, dramatické roly. Zdena Gruberová bola v centre pozornosti filmových a neskôr i televíznych tvorcov, čo jej umožnilo objaviť sa v množstve filmov slovenskej či českej produkcie. Premiérovo sa predstavila pred kamerou v roku 1954 v Drevenej dedine. Pamätníci si však na ňu najčastejšie spomenú ako na lekárničku Naďu z filmu Kapitán Dabač, kde sa objavila po boku ďalšej hereckej legendy Ladislava Chudíka.
Výpočet filmov, v ktorých sa Zdena Gruberová objavila, je naozaj dlhý a kto má záujem o ich zoznam, hravo si ho vygoogli. V roku 1968 jej udelili titul Zaslúžilá umelkyňa, k titulu Národná umelkyňa, hoci by si ho bola určite zaslúžila, sa už nedostala, keďže zmenou politických pomerov sa tieto ocenenia začali vnímať ako komunistické a nahradili ich nové. Hodno dodať, že už koncom roka 1945, čiže pred príchodom komunistického režimu, sme poznali prvých národných umelcov a hoci nemožno poprieť, že v niektorých prípadoch išlo skôr o ocenenie politické ako umelecké, v prípade Zdeny Gruberovej je každé odmenenie jej práce zaslúžené. Naposledy to bol Kvet Tálie za celoživotné dielo, ktorý si prevzala počas Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom v roku 2008.
V posledných rokoch žila Zdena Gruberová aj s manželom Ľudovítom v ústraní. Nevyhla sa však pádu, pri ktorom si zlomila nohu. To sa jej stalo osudným. Po operácii prišiel zápal pľúc a napokon odchod k tým, ktorí s ňou tvorili vynikajúci kolektív na pôde činohry SND a niektorí dávnejšie, niektorí len nedávno ju predišli na ceste do večnosti. Predovšetkým smútila za Karolom Machatom, s ktorým sa stretli v hlavných úlohách v Hamletovi v roku 1964, a ktorý jej imponoval. „Bol to perfektný partner a kolega. Som šťastná, že mi ho osud doprial. Často žartoval, bol to veľký figliar,“ vyjadrila sa po správe, ktorá hovorila, že jej obľúbený herecký partner už nie je medzi živými. Po jeho boku si zahrala aj svoju najobľúbenejšiu postavu – Júliu. „Z mladistvých prefíkaných šibaliek s príznačným šarmom sa pomerne rýchlo prepracovala až k Shakespearovi, k postavám, ktoré sú snom každej mladej herečky,“ dočítali sme sa v jednej kritike. „V Shakespearovi hrala Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, aj jednu z Veselých panien z Windsoru, vytvorila psychologickú štúdiu Maggie v Millerovej hre Po páde, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, bola skvelou Evou v Madachovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, Princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v Eletričke zvaná túžba T. Williamsa. Všetko sú to náročné dramatické úlohy,“ podčiarkla pred rokom pri rozlúčke s hereckou divou Izabela Pažítková.
„Ako herečka som považovala za veľkú česť hrať v SND s vynikajúcimi partnermi,“ povedala pri oslavách svojej osemdesiatky. „S obecenstvom som si vždy rozumela a dúfam, že ani režisérov som nesklamala. Zahrala som si naozaj množstvo krásnych postáv. Je to fantastický pocit stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti… Možno sa to nedá celkom prirovnať k pocitu lekára, ktorý práve niekomu zachránil život, ale možno ja niekomu na tom javisku zasa vrátim dôveru v niečo, čomu už neverí. Je to prekrásne povolanie.“
Televízny medailón herečky Zdeny Gruberovej napr.:
https://www.youtube.com/watch?v=sXjdwwkPfOw
V poetickom filme Básnik a žena v roku 1966 s Ladislavom Chudíkom: