Meno, ktoré niečo povie televíznym pamätníkom: Miroslav Horníček. Skôr narodení ho poznajú z filmov a najmä z televíznej obrazovky, z ktorej sa prihováral vtipným a rozumným slovom. Dnes je tomu 15 rokov, čo sa zakončila jeho životná púť.
Miroslav Horníček pochádzal z Plzne, kde sa narodil 10. novembra 1918. V rodnom meste sa dostal k ochotníckemu divadlu a ako 23-ročný prijal angažmán v plzenskom Mestskom divadle. Po vojne sa presťahoval do Prahy. Hral v Divadle Větrník, s bratmi Lipskými v Divadle satiry i na scéne Národného divadla. V roku 1955 sa stal v Divadle ABC partnerom Jana Wericha. Po jeho smrti v roku 1961 vytvoril dvojicu s Milošom Kopeckým, ale už po roku dal prednosť Hudobnému divadlu v Karlíne a o dva roky neskôr prešiel do Semaforu. Ďalšou jeho profesionálnou zastávkou boli Mestské divadlá pražské, kde si získal popularitu Hovormi přes rampu, keď naživo diskutoval s návštevníkmi divadla.
Miroslav Horníček sa objavil aj vo viacerých českých a východonemeckých filmoch, ale väčšinou išlo o vedľajšie postavy, z ktorých si najviac cenil Krásneho princa v rozprávke Byl jednou jeden král. V roku 1968 ho menovali zaslúžilým umelcom. To už mal za sebou pôsobenie v avantgardnom projekte Kinoautomat na svetovej výstave v Montreale. Išlo o unikátny projekt pod vedením režisérov Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka, v ktorom Miroslav Horníček robil sprievodcu filmovým predstavením. Zaujímavé je, že vôbec nevedel anglicky, ale dokázal sa texty naučiť. Na túto skúsenosť zaspomínal v zbierke fejtónov Javorové listy.
Doma si získal najväčšiu popularitu Hovormi H. Pri fľaške červeného vína uprostred publika si posedel s mnohými osobnosťami, ktorým nechýbal zmysel pre inteligentný humor. Hovory H vysielala v rokoch 1968 – 71 Československá televízia a zastavila ich až normalizácia. V roku 2004 sa dostala k čitateľom ich knižná podoba. V roku 1972 dokončil 10-dielny televízny seriál Byly jednou dva písaři, v ktorom bol jeho partnerom Jiří Sovák, scenár pripravoval Jaroslav Dietl a režisérom bol Ján Roháč. Seriál dokončili napriek tomu, že v polovici natáčania postihla Miroslava Horníčka veľká tragédia, keď mu zomrel jediný syn.
Už sme spomenuli Horníčkovu zbierku Javorové listy. Nie je to jediný príklad toho, že bol všestranným umelcom, okrem iného aj s literárnym nadaním. Jeho prvotinou boli Dobre utajené husle, z ďalších môžeme spomenúť Listy z Provence, Chvála pohybu, Klaunove rozpravy, Hovory s Janom Werichom, S paní v spaní… Niektoré sa zachovali ako autorské čítanie na gramofónových platniach. Bol aj autorom viacerých divadelných hier, surrealistických koláží a iniciátorom mnohých kultúrnych počinov.
Miroslav Horníček zomrel v Liberci pred 15 rokmi, 15. februára 2003.