sliacky

Palos de la Frontera je dnes mestečko na juhozápade Španielska, na andalúzskom pobreží. Pred 525 rokmi však bolo v jeho prístave nezvyčajne rušno. Pozornosť budili najmä tri lode: dve karavely Pinta a Niña a karaka Santa María.

Večer 3. augusta 1492 dal kapitán Krištof Kolumbus rozkaz zdvihnúť kotvy. Odvážni námorníci a nevyhnutní kráľovskí úradníci mávali z palúb lodí na rozlúčku. Ich srdcia zvierali obavy, či ešte niekedy uvidia európske brehy. Pred nimi bola výprava do neznáma, na akú sa odvážilo dovtedy len málo smrteľníkov.

Ktovie? Možno len sám kapitán Krištof Kolumbus bol pevne presvedčený, že Zem je guľatá a že ak sa budú plaviť na západ, nepotrvá dlho a objaví sa pred nimi bohatá a vysnívaná India.

Kvôli doplneniu vody, oprave poškodeného kormidla na Pinte a výmene plachiet na Nine sa zastavili na Kanárskych ostrovoch, ktoré opustili 8. septembra. A potom nevideli okolo seba nič iné len nedozerné vodné pláne a oblohu nad sebou.

Kolumbus sa trošku prerátal. Bol presvedčený, že zemeguľa je menšia ako v skutočnosti. Omyl vychádzal z toho, že údaje, ktoré mal k dispozícii, boli v dlhších arabských míľach a nie v kratších rímskych. Znova sa ukázalo, že sa stáva, že sa aj majster tesár utne. Podľa výpočtov už mali byť v Indii, no nech si išli oči vyočiť, zem nikde. Situácia začala byť vážna a časť námorníkov sa razantne domáhala návratu. Kolumbus im situáciu vysvetlil stručne: Ak by sa otočili, plavba proti vetru by bola nekonečná a určite by im na ňu nevystačili zásoby potravín a vody. Zahynuli by hladom a smädom. Niet iného východiska, len sa plaviť na západ.

V noci 12. októbra 1492 sa z pozorovacieho koša najrýchlejšej lode Pinta ozval výkrik: „Tierra! – Zem!“ Po viac ako mesiaci sa pred nadšenými námorníkmi objavil pobrežný útes. Ráno mohol Kolumbus a jeho druhovia vystúpiť na pevninu, o ktorej bol kapitán presvedčený, že patrí k Indii. Na neznámom ostrove, ktorý nazval San Salvador, dal vztýčiť kríž na znamenie, že ním objavená zem sa stáva majetkom katolíckej cirkvi a kastílskych kráľov.

S najväčšou pravdepodobnosťou tým ostrovom bol Guanahani v súostroví Bahamy. Námorníci boli na jednej strane šťastní, že po viac ako mesiaci mohli opäť stáť na pevnej zemi, ale na druhej strane sklamaní, lebo tu nenašli domy so zlatými strechami, ale biedne chatrče a sporo odetých domorodcov, ktorí síce mali nejaké zlaté ozdoby, ale získavali ich kdesi ďaleko na juhu. Zamierili tým smerom, natrafili na Kubu, ale až na ostrove Hispaniola sa pred ich očami zablýskalo viac zlata. Boli práve Vianoce, ktoré však pre nich neboli vôbec šťastné. Vlajková loď Santa María narazila na skaliská a nebola schopná ďalšej plavby. Nebolo iného východiska, len zo zvyškov lode postaviť na brehu osadu, v ktorej Kolumbus zanechal časť posádky, a na dvoch menších lodiach sa pobrať na cestu domov. Na palubu vzali aj niekoľko indiánov, z nich však na európsku pevninu vystúpili asi len siedmi alebo ôsmi, ostatní neprežili. Ani spiatočná plavba nebola jednoduchá, búrky i neposlušnosť bratov Pinzónovcov lode rozdelili a Kolumbus s Niñou musel pristáť na Azorských ostrovoch a v Lisabone, kde ho podrobili výsluchu, považujúc ho najprv za piráta, neskôr za nebezpečného konkurenta. Nakoniec však obe lode zakotvili v prístave Palos.

Správa o návrate Kolumbových lodí z „Indie“ sa rýchlo rozniesla po krajine i po Európe. Zrazu sa hlásili stovky ľudí, ktorí mali odvahu plaviť sa do bohatej západnej zeme, ba sa tam aj usadiť. A tak už v septembri 1493 admirál všetkých morí a guvernér objavených zemí Kolumbus viedol cez Atlantik 17 lodí s asi 1 200 až 1 500 ľuďmi na palube. Keď zakotvil na mieste, kde nechal časť posádky, s hrôzou zistil, že je vypálená a jeho druhovia mŕtvi. Dali sa zlákať vidinou zlata a za krutosť, ktorá ich honbu sprevádzala, sa im dostalo zaslúženej pomsty.

Pri tretej výprave mal k dispozícii šesť lodí. Podarilo sa mu objaviť severné brehy Južnej Ameriky, no do kráľovského paláca Ferdinanda II. a Izabely I. prichádzali zvesti o jeho tyranii, krutom zaobchádzaní s domorodcami i so španielskymi námorníkmi a osadníkmi, ktorí neboli ochotní plniť jeho príkazy. Spolu s bratom Bartoleom ho posadili do želiez a priviezli Španielska. Vo väzení pobudol asi len šesť týždňov a opäť dokázal Izabelu I. presvedčiť, aby zafinancovala ešte jednu výpravu. Chcel sa plaviť popri nových brehoch dovtedy, kým neobjaví more alebo úžinu, ktorá by ho priviedla do vysnívanej Indii. Po troch rokoch sa vrátil bez úspechu. Utiahol sa do Valladolidu, kde zomrel 20. mája 1506 bez toho, aby sa dozvedel, že pre Európanov objavil nový svetadiel a tým vlastne nasmeroval chod dejín do novej éry – do novoveku.

V prístave Palos de la Frontera môžeme vidieť repliky všetkých troch lodí, ktoré priviezli Kolumba a jeho druhov cez šíravy Atlantiku k americkým brehom. A kde nájdeme Kolumbov hrob? Niektorí historici si myslia, že vo Valladolide, ale pravdepodobnejšia je verzia, že Kolumbus cestoval aj po smrti: cez Sevillu do Santo Dominga a odtiaľ cez Havanu späť do Sevilly. V roku 1877 však v Santo Domingu pri oltári tamojšej katedrály našli schránku s Kolumbovým menom. Nie je vylúčené, že toto je jeho pravý hrob a v sevillskej katedrále omylom uložili telesné pozostatky jeho syna Diega. Tento rébus nevyriešili ani najnovšie výskumy DNA.