sliacky

Saganománia zasiahla Slovensko. Pri všetkej úcte k tomuto fenomenálnemu cyklistovi fakt, že sa objaví vari v každom reklamnom bloku, už trochu lezie na nervy. Tento týždeň sa dokonca objavilo aj v našej ulici žlté auto – „Saganov zber papiera“.

Cyklistika je drina, ale aj parádny súťažný či rekreačný šport. Viem, čo píšem. Bicykel mi učaroval už v detstve a hoci som nemal šancu pretekať, na bicykli som ako turista prebrázdil celé Slovensko a mnohé krajiny Európy a tejto starej láske som zostal verný aj v dôchodkovom veku.

Sagan spropagoval našu krajinu ako máloktorý Slovák. Zároveň spropagoval aj cyklistiku a ktovie, koľko mladých ľudí práve jeho úspechy priviedli k tomuto náročnému športu.

S úspechmi a so slávou sú však spojené aj reklamné povinnosti. Viem, viem… Nerobí to zadarmo, ale osobne si myslím, že sú to poctivo vydreté peniaze. Pravda, niekedy tie reklamy trošku lezú na nervy. Vari nie je v televízii reklamný blok, v ktorom by sa Sagan neobjavil. Usmieva sa na mňa aj z reklamných tabúľ pri prechádzke mestom, nuž, až sa pomaly bojím, že otvorím chladničku a kohože v nej neuvidím?

Tento týždeň sa aj v našej ulici objavili známe žlté letáčiky, ktoré oznamujú, že v ten deň, hodinu a minútu sa pri našom vchode zastaví žltá dodávka, ktorá už niekoľko rokov zbiera starý papier výmenou za papier toaletný alebo vreckovky. Tentoraz sa na letáčiku skvel nápis „Saganov zber papiera“. Že by sa úspešný športovec angažoval už aj v tejto sfére? Nuž, ktovie, možno ani nevie, že aj takto sa propaguje. Ale vznikol problém. „Saganova“ žltá dodávka nestíha. Už dvakrát po seba bola preplnená skôr, ako prišla do našej ulice. Pred mesiacom to zberač (to ešte nebol „Sagan“) vyriešil tak, že sa po hodine vrátil a dôchodcovia – lebo väčšinou tí sú najaktívnejšími zásobovačmi odpadovým papierom – nemuseli vláčiť zviazané balíky naspäť do pivníc. Včera už „Sagan“ totálne nestíhal, ale slúži mu ku cti, že aspoň prešiel ulicami a upozornil všetkých, aby dnes naňho nečakali.

Možno si dôchodcovia takto zaspomínajú na povinné zbery starého papiera z čias socialistického pionierskeho detstva. V dnešnej dobe sa mlaď do zberu nehrnie, pritom dobá je iná – odpadového papiera máme až-až. Ak dakedy dominovali noviny, dnes sú to reklamné letáky a časopisy. Je smutné, koľko papiera takýmto spôsobom vyjde navnivoč. Smutnejšie je to o to viac, že tú prehnanú reklamu nakoniec zaplatíme v cene tovaru. Náš vchod s 35 bytmi asi nie je výnimkou, že balík reklamných časopisov, ak ich kolportér nevhádže do schránok, zmizne skôr, ako ich môže niekto hoci len prelistovať. A ničím výnimočným nie je vidieť v obchodnom dome človeka, ktorý si kúpi dva rožky či najlacnejšiu zubnú pastu a k tomuto „nákupu“ si do tašky vloží balíček voľne pohodených reklamných letákov a časopisov.

Prehnaný boj o zákazníka patrí k symbolom dnešnej doby. Kedy sa zastaví? A zastaví sa vôbec niekedy? Že by ho pribrzdil internetový predaj? To všetko ukáže čas. Zatiaľ budeme poctivo zbierať starý papier. Však „sa to oplatí“. Vreckovky či toaleťák zadarmo… Naozaj zadarmo? Pre majiteľa žltej „Saganovej“ dodávky je to zrejme dobrý biznis. Len by mal byť o kúsok rýchlejší. Nestíha.