Zvolenská Slatina sa môže popýšiť mnohými rodákmi, ktorý sa stali skutočnými osobnosťami v oblasti vedy, kultúry, umenia. Patrí k nim aj Ján Bahýľ, ktorý sa narodil 25. mája 1856.
Dnes je teda tomu práve 161 rokov, čo Ján Bahýľ uzrel svetlo sveta. Nejde o okrúhle výročie. Bolo tomu tak vlani, keď dokonca ubehla rovná stovka rokov, čo v Bratislave zomrel. Stalo sa tak 13. marca 1916. (Wikipédia je pri jeho mene nepresná, pochovala ho už o rok skôr.)
Pri storočnici som pripravil nenáročnú 12-stránkovú skladačku vo formáte A6. Obec Zvolenská Slatina ju mala záujem vydať, no ja – aby som mal šancu prežiť – som musel dať prednosť makačke na nemeckých poliach a keď som sa vrátil, zrazu sa záujem o vydanie vytratil. Čo už? Stáva sa.
Samozrejme, pripravenú spomienku uchovávam v mojom počítačovom archíve. Obsahuje nielen biografiu vynálezcu Jána Bahýľa, ale aj stručný historický prehľad vývoja leteckej techniky a upozornenie na ďalších Slovákov, ktorí sa výrazne zapísali do histórie vzduchoplavectva: Andreja Kvasa, Aladára Zsélyiho a Štefana Baniča. V pdf-ku ju môžem poslať každému, kto mi napíše svoju mailovú adresu.
Dnes o Jánovi Bahýľovi aspoň stručne.
Po maturite na strednej škole v Banskej Štiavnici narukoval. Jeho velitelia si všimli jeho technické nadanie a umožnili mu štúdium na Vojenskej technickej akadémii vo Viedni, ktoré ukončil v roku 1883 v hodnosti poručíka. Stal sa odborníkom na vojenské stavby. Pôsobil v Krakove a vo Ľvove, kde prišiel s myšlienkou skonštruovať mobilný vojenský prostriedok na parný pohon – predchodcu dnešného tanku. Doma nenašiel pre svoj vynález pochopenie. Až neskôr, keď budoval opevnenia Kyjeva, Charkova i Petrohradu, odkúpila jeho projekt cárska armáda.
Získané peniaze mu umožnili prácu na ďalších vynálezoch, predovšetkým v oblasti leteckej techniky, ktorá ho nadchla na výstave vo Viedni v roku 1888. O šesť rokov neskôr získal patent na balón, ktorý sa vznášal za pomoci vzdušnej turbíny. Jeho ideou bolo vyrobiť stroj, ktorý by sa dostal do vzduchu kolmým štartom. Už v roku 1895 sa ako prvý na svete prezentoval návrhom vrtuľníka na ľudský pohon, na ktorý dostal patent s podpisom cisára Františka Jozefa I.
To už žil v Bratislave, kde sa oženil, kde sa mu narodili dve dcéry a syn a kde si našiel prácu v Marschallovej fabrike na výrobu kočov. Tie už neťahali kone, ale poháňali ich benzínové motory. Bol to práve Ján Bahýľ, kto skonštruoval v roku 1897 prvý slovenský automobil s benzínovým motorom a akumulátorom. K ďalším jeho vynálezom patrí výťah na Bratislavský hrad, využitie spádu kanalizačných sietí na pohon elektrických turbín alebo vložka do kachlí, ktorá umožnila lepšie využitie ohňa a tým aj šetrenie paliva. Celkom mal na svojom konte 17 patentov.
Stále ho však neopúšťali plány na postavenie vrtuľníka s benzínovým motorom. V roku 1901 sa mu vo vlastnoručne zhotovenom stroji podarilo odlepiť sa od zeme do výšky asi pol metra. Dňom D v jeho živote bol 5. máj 1905, keď vo štvormetrovej výške preletel asi jeden a pol kilometra. Tento jeho pokus zaprotokolovala Medzinárodná vzduchoplavecká organizácia. Znova sa mu dostalo veľa pochvál, i od samotného cisára, no s finančnou podporou na realizáciu ďalších plánov to už bolo biednejšie. Nečudo, že sa iniciatívy chytili konštruktéri vo vyspelejších krajinách sveta, ktorým Ján Bahýľ nemal šancu konkurovať a k realizácii ďalších plánov sa už nedostal.
Ján Bahýľ zomrel v Bratislave 13. mája 1916. Pochovali ho na cintoríne pri Kozej bráne. O jeho zručnosti svedčí fakt, že si sám navrhol náhrobok, na ktorom nechýbajú kružidlo a trojuholník, ktoré pri svojej práci nevyhnutne potreboval. V roku 1978 nakrútili o Jánovi Bahýľovi spomienkový dokumentárny film Premožiteľ Edisona, jeho meno nesie cena, ktorú každý druhý rok udeľuje predseda Úradu priemyselného vlastníctva, a v zbierkach filatelistov môžeme nájsť známku v nominálnej hodnote 6 Sk, ktorú vydala Slovenská pošta v roku 1995.
Celá debata | RSS tejto debaty