sliacky

Bitka na rieke Halys vošla do histórie. Vieme deň, kedy sa odohrala: 28. mája 585 pred n. l. K určeniu presného dátumu pomohli historikom astronómovia.

Lýdske kráľovstvo zaberalo na začiatku 6. stor. pred n. l. západnú polovicu Malej Ázie. Jeho východní susedia Médi dosiahli pod velením Kyaxara veľké úspechy, odolali nájazdom skýtskych kmeňov, rozvrátili Asýrsku ríšu na severe Mezopotámie, spojili sa s Babylonom a tak Médska ríša siahala od rieky Halys (dnešný Kizilirmak) až k Himalájam.

Bolo len otázkou času, kedy sa susedné mocnosti stretnú vo vzájomnom súboji. Však dôvod sa vždy nájde. Herodotos (* asi 484 pred n. l. – † 430 pred n. l.) vo svojom diele píše, prečo došlo medzi Lýdmi a Médmi k vojne. Jeho rozprávanie má síce nádych povesti, ale kto to dnes – po viac ako dva a pol tisícročí – môže potvrdiť alebo vyvrátiť? Podľa Herodota v službách médskeho panovníka Kyaxara boli skýtski poľovníci. Raz sa vrátili z lovu s prázdnymi rukami, čo kráľa rozhnevalo a lovcov urazil. Urážka viedla ku krutej pomste. Skýti zavraždili kráľovho syna a jeho telo predložili Kyaxarovi ako „úlovok“. Samozrejme, neotáľali a utiekli na západ. Azyl našli v Sardách, v sídle lýdskeho vládcu Alyatta II., ktorý odmietol vrahov vydať a práve tento spor údajne viedol k vojne medzi mocnými susedmi.

Bez výraznejšieho úspechu jednej či druhej strany sa bojovalo už asi päť rokov. 28. mája 585 sa vojská stretli na rieke Halys. V tento jarný deň však do tohto kraja prišiel súmrak skôr ako po iné dni. Mesiac sa totiž dostal pred slnečný kotúč. „V šiestom roku došlo k bitke, v ktorej sa prihodilo, že sa deň premenil v noc. Túto premenu dňa predpovedal Thalés z Milétu, pričom stanovil ako hranicu práve tento rok, v ktorom sa bitka odohrala. Médi a Lýdi vidiac, že sa deň zmenil na noc, zastavili boj a oba národy dychtili do miery,“ píše otec dejepisu Herodotos.

Zatmenie Slnka bolo vnímané ako zlé znamenie, ako príkaz bohov, aby boj zastavili. Vystrašení králi poslúchli a rýchlo dojednali prímerie. Súčasťou dohody bol sobáš Alyattovej dcéry Arienidy s médskym princom Astiagom. Rieka Halys sa stala hranicou medzi oboma kráľovstvami.

Bitka na rieke Halys 28. mája 585 pred n. l. je najstaršou dejinnou udalosťou, ktorej dátum vďaka výpočtom astronómov môžeme presne určiť.

Astiages ešte v tom istom roku vystriedal otca na tróne, no za jeho panovania Médska ríša padla pod náporom výbojných Peržanov, ktorým vládol Kýros II. Posledný lýdsky kráľ Kroisos, povestný svojou túžbou po bohatstve, si na Peržanov trúfal. Napriek tomu sa obrátil na najslávnejšiu grécku veštkyňu Pýtiu v Delfách. Veštba sa mu videla priaznivá, však predpovedala, že keď prekročí rieku Halys, zničí mocnú ríšu. V roku 547 pred n. l. zaútočil na Peržanov a naozaj zničil ríšu – vlastnú.

Blízky východ, v ktorom pred dva a pol tisíc rokmi hrali dôležitú úlohu Médske a Lýdske kráľovstvo, patrí medzi tie regióny sveta, v ktorých sa písali najstaršie dejiny ľudstva. A tie neboli iba obdobiami hospodárskeho rozvoja, ale aj vari neustálych bojov. Žiaľ, platí to aj dnes, viac ako 2 600 rokov od legendárnej bitky na rieke Halys. Dnešné vraždenie v tomto neuralgickom uzle sveta by však sotva zastavilo zatmenie Slnka. Mier v regióne s bohatou históriou, ale aj s veľkým nerastným bohatstvom, je – zdá sa – v nedohľadne.