sliacky

Františkánskeho mnícha Hugolína Gavloviča trápila tuberkulóza. Z kláštora v Pruskom chodil na salaše pod Vršatské bradlá, kde zahnal chorobu žinčicou a čerstvým vzduchom presýteným horskými bylinami. V rozhovore s pastiermi nazbieral plnú nošu poučení. Vydali na celú knihu s názvom Valaská škola – mravov stodola.

Hugolín Gavlovič sa narodil v dedine Czarny Dunajec v dnešnom Poľsku a keďže bolo práve 11. novembra 1712 pri krste dostal meno Martin. Detstvo prežil ako sirota v Trstenej. Po vstúpení do františkánskej rehole v Žiline prijal meno Hugolín, pod ktorým vošiel aj do našej literárnej histórie.

Podstatná časť života Hugolína Gavloviča sa spája s kláštorom v Pruskom, odkiaľ si chodil liečiť choré pľúca pod Vršatské bralá. Okrem horského vzduchu, v ktorom sa vznášali éterické vône bylín, mu vraj bola výborným liekom žinčica. Na salaši i v horských dedinkách si všímal život okolo seba, zbieral poučenia, ktoré mu vyrozprávali obyčajní ľudia, roľníci i pastieri, vplietal ich do veršov a tie do zbierky reflexívno-didaktickej poézie pod názvom Valaská škola – mravov stodola, ktorá – ako sám napísal – bola „pri ovciach písaná a v Pruskom vydaná“. Pod slovkom „vydaná“ musíme v tomto prípade rozumieť „dopísaná“. Stalo sa tak v roku 1755. V skutočnom, teda knižnom vydaní sa objavila až v roku 1830 zásluhou Michala Rešetku.

Hugolínovi Gavlovičovi, ktorý je ako tretí Slovák zapísaný v zozname kultúrnych osobností organizácie UNESCO, nechýbal pri tvorbe Valaskej školy vtip. Ľahko nás o tom presvedčia tieto jeho verše:

Silný kráľ, silné víno a žena silnejšá

víc má moci, čím je vícej mužovi milejšá.

Králi lidem rozkazujú, kráľom milé ženy,

a tak vúle ženská nejvíc panuje na zemi.

Žena muža s fatinkami ku zlému privede,

čo nemúže s lahodnosťú, to s plačem vyvede.

Jak se jej dá osedlati, už není v svéj moci,

čo ona chce, to byť musí i o púl noci.

Mluví prísloví, že beda je temu stvorovi,

kde rozkazuje rohatá kravička volovi.

V čijem tele prevyšuje sprosté rebro hlavu,

ten povinnosť nevykoná podlé svého stavu.

Azda je to reč zrozumiteľná, hoci Gavlovič písal v bohemizovanej slovenčine. V ukážke je vari len jedno slovo, ktoré znie cudzo: fatinka. Označuje lichotivú reč alebo ľahkomyseľný žart.

V rukopise zostali aj ďalšie básne a poučenia Hugolína Gavloviča, ktorý zomrel 4. júna 1787, teda pred 230 rokmi, v Madočániovskom kaštieli v Horovciach. Pochovali ho v krypte kláštorného kostola sv. Juraja v Pruskom, kde nesie jeho meno škola a kde si vďaka iniciatíve miestneho divadelného súboru Hugo spisovateľovu pamiatku uctievajú každý rok slávnosťami Gavlovičovo Pruské.

V roku 1987 sa Hugolín Gavlovič objavil v muzikálovej snímke Neďaleko do neba. Jeho postavu stvárnil Ivan Krajíček. Mimochodom, tento obľúbený herec, spevák, moderátor, režisér… zomrel práve pred 20 rokmi, 5. júna 1997.