sliacky

Kamarát dostal pod vianočný stromček od detí tablet. Mysleli to dobre. Však otec žije po rozvode sám, tak nech je aspoň takto spojený so svetom.

Dobrá myšlienka však spôsobila katastrofu. Chlap sa dostáva na internete k článkom a blogom, ktoré hlásajú myšlienky, čo sú väčšine ľudí cudzie až smiešne. Kamarát ich však vníma ako svätosvätú pravdu. A po dvoch – troch pohároch vína ich šíri ďalej. Skúste mu protirečiť! „Však to bolo na internete! Prečítaj si to!“ zvýši hlas a zrazu akoby vnímal ľudí okolo seba ako negramotných. Po čase to už ľudí začne nasierať a buď ho prestanú počúvať (čo je pri jeho sýtom hlase takmer nemožné), alebo ho vyhodia z krčmy (aj to sa mu už pritrafilo a myslím, že nie bezdôvodne). Ja som sa už v jeho blízkosti obrnil bohovskou trpezlivosťou. Jeho „hovory k samému sebe“ sa snažím nepočúvať. A ak – tak na pol ucha. Aj včera tomu tak bolo. Spozornel som len vo chvíli, keď si začal pliesť Mengeleho s Mendelejevom. To vari vysvetľuje všetko. Keď som mu stručne vysvetlil rozdiel, vstal od nedopitého pohára. „Však každý sa môže pomýliť,“ zašomral a odišiel. Možno si išiel moje slová overiť cez tablet – všemocný a nebezpečný nástroj. Aspoň v jeho rukách.