sliacky

Medzi obeťami fašistického besnenia v Osvienčime bola pred 75 rokmi aj Edith Steinová. V roku 1998 ju pápež Ján Pavol II. prehlásil za svätú.

Narodila sa ako posledné z 11 detí 12. októbra 1891 v sliezskom meste Vroclav. Napriek tomu, že pochádzala z rodiny, v ktorej si udržiavali židovskú vieru, ako 14-ročná – už ako polosirota – sa prehlásila za ateistku. O 16 rokov neskôr pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Ávily zmenila názor, na Nový rok 1922 sa dala pokrstiť a intenzívne začala študovať katolícku filozofiu. Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 musela opustiť miesto na univerzite a stala sa mníškou s rehoľným menom Terézia Benedikta z Kríža. Na prenasledovanie Židov zareagovala listom štátnemu sekretárovi Svätej stolice Eugeniovi Pacellimu, neskoršiemu pápežovi Piovi XII. Upozornila ho na zneužívanie cirkvi a Kristovho učenia v Nemecku, na nebezpečnú ideu nadradenej rasy. Nepochodila. Pápežský tajomník si nenašiel čas ani na odpoveď na jej list a otázne je, či ho posunul na pápežov stôl. Uchýlila sa do kláštora bosých karmelitánok v Kolíne nad Rýnom, ale ani to ju nezachránilo pred perzekúciou. Gestapo ju našlo v kláštore v holandskom Echte po veľkej razii, ktorú vyvolal list holandských biskupov z 20. júla 1942, odsudzujúci nacizmus. Ríšsky komisár Seyss – Inqaurt nariadil zatknúť všetkých židovských konvertitov a tak aj Edithu Steinovú odvliekli do vyhladzovacieho tábora Osvienčim, kde ju o týždeň neskôr popravili v plynovej komore. Stalo sa tak pred 75 rokmi, 9. augusta 1942.

Pápež Ján Pavol II. v roku 1987 počas návštevy Nemecka Edithu Steinovú blahorečil a 1. októbra 1918 vyhlásil za svätú a spolupatrónku Európy. Stalo sa tak potom, čo dcéra reverenda McCarthyho sa zázračne uzdravila z nekrózy pečene, ktorú si spôsobila sama pokusom o samovraždu. Stala sa tak prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Tento akt bol a je spochybňovaný niektorými židovskými učencami, ktorí namietajú, že nezomrela ako katolícka mučeníčka, ale pre svoj židovský pôvod.

Osud Edithy Steinovej inšpiroval dramatika Arthura Girona k napísaniu hry, ktorá mala premiéru v Pittsburghu v roku 1988. O 20 rokov neskôr jej odhalili pamätník v rodnej Vroclave a v roku 2009 umiestnili jej bustu v pamätníku najvýznamnejších Nemcov – Walhalle, ktorý sa vyníma nad Dunajom neďaleko Regensburgu.