sliacky

Hornoturčianska dedina Mošovce má viacero významných rodákov. Najznámejším z nich je Ján Kollár. Juraj Tesák, ktorý si podľa rodiska pripájal k svojmu priezvisku prímeno Mošovský, je málo známy. Dovolím si ho stručne pripomenúť pri príležitosti 400. výročia jeho úmrtia. Zomrel v Prahe 27. augusta 1617. Významnou osobnosťou 18. stor. bol zvolenský rodák Ján Tomka – Sásky, ktorý zomrel v Bratislave 26. augusta 1762.

Juraj Tesák – Mošovský

Juraj Tesák sa narodil okolo roku 1547. Za teologickými štúdiami odišiel do Čiech, kde pôsobil ako farár. V jeho biografii sú však mnohé biele stránky. Do kalendára na rok 1579 si zapísal dátum svojho sobáša v Kaňku pri Kutnej Hore. O rok neskôr sa spomína ako farár v Říčanoch, neskôr v Českom Brode, Slanom, Hradci Královom a v Kouřimi, odkiaľ ho pozvali do Prahy, kde v roku 1610 prijal kňazské miesto v kostole na dnešnom Mariánskom námestí a o rok neskôr v kostole sv. Haštala v Starom Meste.

Juraj Tesák – Mošovský napísal a vydal viac ako 40 českých a latinských spisov mravoučného a náboženského charakteru. Zachovalo sa 38 jeho diel, ďalšie sa stratili. Aj preto, že sa dostali na Index zakázaných kníh. Pritom autor vychádzal z Písma svätého a etické a morálne problémy viery sa snažil riešiť v súlade s každodenným životom človeka.

Písal latinské oslavné a gratulačné básne a epitafy, ktoré sa objavili v zborníkoch i samostatne. Vo svojich literárnych prácach dával priestor ľudovému jazyku i humoru, čím aj vážne témy približoval živým a zábavným spôsobom.

Najvýznamnejším literárnym dielom Juraja Tesáka – Mošovského je jediná zachovaná divadelná hra Komedie z kníhy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná. Jej rukopis poslal v roku 1603 synovi Adamovi, ktorý sa postaral o vydanie. Veršovaná hra, napísaná v duchu humanizmu a renesancie, približuje známy biblický príbeh mladej Rút, ktorá sa vydá za zámožného a bohabojného staršieho muža. Do dialógov autor citlivo vplieta narážky na súdobé problémy, či už ústami slúžok, čertov alebo kupliarky. Otázne je, či bola táto komédia niekedy uvedená na divadelnej scéne, alebo zostala len v tlačenej podobe.

Ján Tomka – Sásky

Ján Tomka – Sásky bol rodákom zo Zvolena, kde uzrel svetlo sveta 2. októbra 1692. Po návrate zo štúdií na univerzite v nemeckej Jene učil na gymnáziu v Győri a od roku prednášal uhorské dejiny na bratislavskom lýceu, ktorého sa stal v roku 1747 rektorom.

V Bratislave sa stretával najmä s polyhistorom Matejom Belom, ktorý bol od neho o osem rokov starší a s ktorým ho spájalo priateľstve už z čias, keď bol jeho žiakom. Poskytol mu cenné informácie pri tvorbe Notícií. Stredobodom záujmu Jána Tomku – Sáskeho boli dejiny a geografia, a to vo všeobecnej podobe, tak aj v pohľade na jednotlivé regióny. Výsledkom jeho usilovného zbierania najnovších poznatkov bol Úvod do zemepisu súčasného sveta (Introductio in orbis hodierni geographiam), ktorý vyšiel v roku 1748 a ako na tú dobu kvalitná učebnica zemepisu neskôr ešte v ďalších troch vydaniach.

Ján Tomka – Sásky napísal aj ďalšie latinské knihy zemepisného a historického zamerania, ako je Malý atlas Uhorska, Zemepisná príručka Uhorska a ďalšie. Hoci väčšina z nich vyšla až po jeho úmrtí 26. augusta 1762, nič to neuberá na ich sviežosti, kvalite a obľube. Dôležité je aj to, že ako pedagóg vychoval zdatných nasledovníkov. Z nich hodno spomenúť Bratislavčana Karola G. Windischa, ktorý v roku 1780 vydal dvojzväzkový Zemepis uhorského kráľovstva, v ktorom venuje veľkú pozornosť najmä prírodnému bohatstvu a možnostiam jeho využívania v prospech človeka. Slovenská historiografia právom zaraďuje Jána Tomku – Sáskeho medzi naše významné osobnosti 18. storočia.