sliacky

Pred 135 rokmi, 17. januára 1883, zomrel vo Viedni Jozef Božetech Klemens. Bol maliarom, ale zaujímal sa aj najnovšie výdobytky techniky a chémie a zostrojil niekoľko prístrojov, ktoré sa však nemohli dostať do praxe z prostého dôvodu – nemal na ich výrobu dostatočný kapitál.

Jeho rodiskom je Vrbický Hušták v dnešnom Liptovskom Mikuláši, kde uzrel svetlo sveta 8. marca 1817. Jeho maliarsky talent si všimol známy mikulášsky kultúrny činovník a pronárodný pracovník Gašpar Fejérpataky – Belopotocký, ktorý si ho vzal za učňa do knihárskej dielni a vybavil mu štúdiá na pražskej Akadémii výtvarných umení. Popri štúdiu maliarstva si našiel čas aj na prednášky z prírodných a technických vied.

Po návrate na Slovensko pôsobil na Orave i Šariši, zapojil sa do činnosti národného spolku Tatrín a pri tej príležitosti namaľoval portréty slovenských kultúrnych a politických dejateľov. V roku 1849 sa usadil s rodinou v Liptovskom Mikuláši, kde za manželkino veno postavil dielňu na výrobu zinkovej bieloby. Ukázalo sa, že to nebola dobrá investícia. Pridal sa k pltníkom, sám si zbil plť, naložil na ňu skromný majetok a rodinu a spustil sa dolu Váhom a Dunajom do Pešti. Usadil sa v Belehrade, ale opäť nie nadlho. Po roku sa vrátil do Žiliny, kde učil kreslenie a kde získal v roku 1861 čestné občianstvo mesta.

Jozef Božetech Klemens nemohol chýbať pri zrode Matice slovenskej, pre ktorú navrhol znak a výtvarne dotvoril jej stanovy. V ďalších rokoch učil prírodné vedy a výtvarné umenie v Banskej Bystrici. V roku 1878 musel predčasne odísť do penzie. Dôvodom boli aj jeho antimaďarizačné postoje.

Klemens vynikol najmä ako portrétista. Zachovali sa jeho podobizne Andreja Sládkoviča, Michala Miloslava Hodžun či Ľudovíta Štúra. Významným zdrojom príjmov bolo maľovanie oltárnych a iných obrazov v chrámoch v mestách a dedinách stredného Slovenska. Už počas pražských štúdií zaujala Klemensa dagerotýpia. Jeho pražský ateliér „Světloobrazárna“ však rýchlo skrachoval. Nákresy tlačiarenského stroja poslal na výstavu do Londýna, ale úspech mu nepriniesli. V druhej polovici 70. rokov 19. stor. vyvíjal „žiaroruch“ – parný stroj poháňaný teplým vzduchom. Všetka námaha vyšla nazmar, keďže sa mu naň nepodarilo získať patent. Ako prírodovedec sa venoval botanike a geológii.

Začiatkom roka 1883 sa 65-ročný Jozef Božetech Klemens ocitol v nemocnici vo viedenskom Alservorstadte kvôli bolestiam močového mechúra. Operácia prišla neskoro a významný slovenský maliar zomrel 17. januára 1883. Pochovali ho vo Viedni, ale jeho hrob bol v roku 1960 zrušený.