Romantický realista Stendhal

Henri Marie Beyle, ktorý sa narodil v Grenoble pred 235 rokmi, 23. januára 1783, vošiel do svetovej literatúry pod pseudonymom Stendhal. Prvýkrát ho použil v roku 1817, keď vydal spis Dejiny maliarstva v Taliansku, a inšpiroval ho k nemu názov rodného mesta nemeckého historika umenia a archeológa Johanna Joachima Winckelmanna.

 

Narodil sa do zámožnej rodiny, čo mu umožnilo získať kvalitné vzdelanie a prístup do parížskych salónov, kde sa v tom čase – za vlády Napoleona – horlivo diskutovalo. Výrečnosť a prehľad mu dovolili aktívne sa zapájať do týchto besied, čím sa stal obľúbenou postavou večierkov. Obliekol si uniformu a tiahol s Napoleonom na Moskvu a po hanebnej porážke patril k tým šťastlivcom, ktorým sa podarilo zachrániť si život a vrátiť sa domov.

Od študentských čias ho ovplyvnili diela osvietenských filozofov a nadšenie, ktoré priniesla do sŕdc Francúzov Veľká revolúcia. Napriek tomu, že Napoleon ako jej dieťa si dal na hlavu cisársku korunu, veril v ideály bratstva a slobody, čo sa odrazilo aj na jeho diele, ktoré literárni historici radia na pomedzie klasického realizmu a romantizmu. Bol dobrým znalcom života a podľa jeho názoru umenie – a to literárne zvlášť – malo reálne zachytávať to, čo človeku hovorí jeho srdce. Báseň, poviedka či román musia čitateľa zaujať, hlboko ho zasiahnuť, doslova zatriasť jeho mysľou, musia byť kritické, ale späté so životom. Hrdinovia jeho noviel a románov sú ctižiadostiví, raz romantickí, inokedy rebelujúci, až cynickí. Jeho romány Červený a čierny (1830) a Kartuza parmská (1839) sa dávajú za vzor európskeho realizmu 19. stor., a to napriek tomu, že v čase ich prvých vydaní nevyvolali u kritikov, ani u čitateľov takú eufóriu, ako tomu bolo napríklad v prípade Honoré de Balzaca. Až po Stendhalovej smrti sa zvýšil záujem o jeho dielo.

„Vidím, že som mal zo všetkého najradšej snenie, dokonca som mu dal prednosť pred úspechom v spoločnosti,“ napísal Stendhal v Živote Henriho Brularda, ktorý je vlastne jeho autobiografiou, a zároveň dospel k poznaniu, že „to, čo som roku 1800 pokladal za vysoké hory, sú väčšinou len krtince, ale na tento objav som prišiel príliš neskoro.“ Podčiarkuje to aj v románe Červený a čierny myšlienkou starou ako ľudstvo samo a predsa sa v každom živote opakujúcou, že „je predsa zvláštne, že umenie užívať si život chápem až teraz, keď je jeho koniec taký blízky“. Spomenul si pritom na podenky, drobný hmyz, ktorému príroda nadelila len niekoľko hodín života a napriek tomu sa dokážu zamilovať a priviesť na svet nové pokolenie: „Podenka sa rodí za dlhých letných dní o deviatej ráno a umiera o piatej popoludní; ako by mohla pochopiť, čo je to noc?“

V roku 1830 ho menovali konzulom vo vtedy rakúskom Terste, ale viedenská vláda ho odmietla prijať kvôli Stendhalovmu protihabsburskému postoju v čase boja Talianska za nezávislosť a zjednotenie. Poslali ho preto zastupovať Francúzsko do Vatikánu, hoci už od detstva – po smrti matky a pri bezcitnom otcovi – inklinoval k ateizmu, údajne tvrdiac, že „Boha ospravedlňujete iba to, že neexistuje“. Aj vo svojich románoch vystupoval s ostrou kritikou cirkvi, kvôli čomu sa niektoré jeho diela dostali na index zakázaných kníh. V Ríme prežil väčšinu z posledných rokov. Zomrel v Paríži 23. marca 1842, teda ako 59-ročný, keď ho priamo na ulici zasiahla mŕtvica. Jeho pamiatke sa môžeme pokloniť na cintoríne na Montmartri.

Ako prvý izoloval pôvodcu cholery

09.07.2018

Filippo Pacini, ktorý zomrel pred 135 rokmi, 9. júla 1883, vynikol ako lekár – anatóm. Napriek úspešným výsledkom výskumov sa svetskej slávy nedočkal. Pochádza z talianskeho mesta Pistoia, kde sa narodil 25. mája 1812. Chudobná rodina nadaného chlapca videla jeho budúcnosť v kňazskom povolaní s nádejou, že to dotiahne až na biskupský stolec. Všetko sa [...]

Posledný slovenský polyhistor

25.06.2018

Pred 175 rokmi, 24. júna 1843, sa narodil v oravskej dedine Jasenová pod majestátnym Chočom Ivan Branislav Zoch. V 19. stor. sa vedci už väčšinou špecializovali na úzky okruh problémov vo svojom odbore. Doba klasických polyhistorov pominula. Objavili sa však výnimky. Patril k nim Ivan Branislav Zoch, syn štúrovského dejateľa, evanjelického farára Ctiboha Zocha. Po [...]

Muž, ktorý zastavil Slnko a rozhýbal Zem

24.05.2018

máj 1543 bol posledným dňom v živote Mikuláša Kopernika, poľského matematika a astronóma, ktorý sa heliocentrickou teóriou odvážil protirečiť súdobým vedcom i cirkvi. Pochádzal z kupeckej rodiny v meste Toruň, kde sa narodil 19. februára 1473. Keďže v meste bola v tom čase nemecká väčšina, predpokladá sa, že rodové korene prinajmenšom po matke mal [...]

Merkelová, Putin

Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, bála sa ruskej reakcie, píše v knihe. Čo jej povedal Putin počas stretnutia?

21.11.2024 09:32

V popise jedného stretnutia s Putinom potom Merkelová naznačuje, že načasovanie invázie na Ukrajinu súviselo aj s jej odchodom z politiky.

Czech Republic Slovakia

Českí politici sa hádajú pre zvýšenie platov. Bude Petr Fiala zarábať viac peňazí ako Robert Fico?

21.11.2024 09:00

Opozícii prekáža nielen zvýšenie platov politikov. Varuje, že keby Petr Fiala zostal pri moci,Slováci by mohli dostávať vyššie mzdy ako Česi.

Čierny Balog

Okolie Čierneho Balogu sa mení na mesačnú krajinu, lesy sa Horehroncom strácajú pred očami pre mohutnú ťažbu

21.11.2024 08:00

V okolí spustili, kvôli lykožrútovej kalamite, masívnu ťažbu dreva.

Carlo Acutis

Prvý svätec tohto milénia: Pápež kanonizuje mladíka, ktorého označujú za 'patróna internetu'

21.11.2024 07:51

Carlo Acutis, ktorý sa narodil talianskym rodičom v Londýne, bol webový dizajnér.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 125
Celková čítanosť: 354368x
Priemerná čítanosť článkov: 2835x

Autor blogu

Kategórie