sliacky

Revolúcia v Uhorsku v meruôsmom roku bola v plnom prúde a do boja za nový spoločenský poriadok, ale aj za národnostné práva, sa zapojila Štúrova družina. Jej základný revolučný program – Žiadosti slovenského národa – schválili na stretnutí v Hodžovej kaplánke 10. mája 1848 a nasledujúci deň na neoficiálnom zhromaždení v ondrášovských kúpeľoch.

Žiadosti, ktoré smerovali do uhorského snemu v Pešti a Batthyányiho vláde, obsahovali 14 bodov:

Pred Jeho c. k. Jasnosť, pred krajinský uhorský snem, pred Jeho výsosť uhorského palatína, kráľovského námestníka, pred Ministerstvo uhorské a pred všetkých priateľov človečenstva a národnosti.

I. Slovenský národ v uhorskej vlasti preciťuje po deväťstoročnom snu, ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, že svätá zem táto a matka krajina, súc púvodisko a kolíska povestí o starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krev vylievali, bola donedávna len macochou jeho, zachodiacou s ním nemilosrdne a držiacou jeho reč a národnosť na reťazach potupy a zhanobenia. Ale v okamžení tomto prebudenia svojho chce národ slovenský zabudnúť na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, odpúšťa sebe, aj svojim ujarmiteľom a nič inšie nehýbe jeho rozraduvaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca túžba po ubezpečení slobody, národnosti a krajiny svojej. Zato, jako pranárod a niekdajší jediný majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod zástavou tohoto veku rovnosti všetky národy uhorskie ku rovnosti a bratinstvu a osvedčuje sa zo svojej strany, že nechce žiadnu národnosť v Uhorskej ukrivdiť, uraziť, zmenšiť a tým menej vykoreniť, ale aj žiada od uhorských národov, aby aj oni z ich strany takým uhorským vlastenectvom naplnení boli a uctením slovenskej národnosti národu slovenskému priateľstva a lásky hodnými sa stali. Lebo národ slovenský, ako z jednej strany nechce utláčať inie národy, tak z druhej nedozvolí sebä do starieho jarma zapriahnuť a osvedčuje sa teraz i napotom, že slávno meno uhorskieho vlastenca žiadnemu neprisúdi tomu, ktorí nešetrí práva národnosti druhieho, pod korunou uhorskou bývajúceho národa. Následkom toho žiadame:

II. Aby sa zriadiu na základe rovnosti uhorských národov jeden všeobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov, na sneme zákonne zastúpených, znať.

Mimo tohoto krajinskieho všeobecnieho snemu národov žiadame:

III. Národnie osobitnie snemy, na ktorých sa povedú rady národnie, a to síce ako národnieho tak všeobecne krajinskieho dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznačiť medze národopisnie, aby každý národ ku svojmu národniemu striedku mocne sa priťahovať mohou a smeu a nebola prinútená menšina Maďarov vätčine slovenskej a menšina slovenská vätčine Maďarov slúžiť a sa poddávať, a práve pre toto prísne chránenie sloboud a práv národných žiadame po

IV. Aby vyslancovia všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou vo zmyslu návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovoriť a v páde nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovito národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočné príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne podporuvať.

V. Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorieho už teraz v tomto počiatočnom preporodzuvaní sa krajiny pri rokuvaniach stoličných a výborových maďarská reč sa za reč rokovania predpisuje a tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom donucuje; žiadame, aby zákon ten hneď teraz tak premenený bou, že by sa do obecnieho verejnieho rokuvania reč materinská uviedla. Lebo svätuo slovo slobody je potupeno v tom páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc maďarsky, pri rokuvaniach v reči nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hrešiu by národ náš proti sebe a krajine, keby či prisviedčau, či odporuvau uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemuože rozumným spuosobom žiaden slobodný národ druhý národ priviazať. Tí ale úradníci a tie pravomoci, čo doteraz násilniemu zákonu tomuto zadosť urobiť nemohli a rokuvania mestsie a vidiecke aj v národných rečach dopustili, aby sa za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpovedať nemuseli.

VI. Žiadame dokonálno zriadenie škuol národných, a to ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, mešťanských, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovite: gymnaziou, lyceov, akademie, ústavu polytechnickieho a jednej univerzity. Všetky tieto ústavy majú byť založené na základe slobodnieho vynaučovania: a reč vynaučovania pre synov a dcéry národa slovenskieho, nemá byť inšia ako slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohou vychovať synov jemu a krajine verných.

VII. Žiadame, aby maďarskie stolice na svojich školách a vyšších i nižších ústavoch literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenskie katedry reči maďarskej pre Slovákov pozakladali, aby sa tak národy tieto ku druhiemu priblížili, menovito, aby Slováci Maďarov na sneme hovoriacich maďarsky a Maďari Slovákov hovoriacich na sneme po slovensky rozumieť mohli.

VIII. Rovnosti národnej duchom vedení, žiadame, aby sa všetko panovanie jedných národov a národnosti nad druhými národnosťami uhorskými z koreňa vyvrátilo, a tak žiaden národ ani v najmenšom od svojho vlastnieho ustupovať prinútený nebou. Z tohoto ohlädu žiadame, aby slovenský národ svoju národnosť svojimi farbami a zástavami označuvať smeu bez prekážky. Zástavy červeno-biele máme za slovenskie, červeno-bielo-zelenie za maďarskie, zástavy červeno-bielo-zelenie s címerom uhorským za krajinskie. A tak chceme aj vodcov gardy národnej slovenskej len Slovákov a kommando pre ňu slovenskuo.

IX. Žiadame, aby právo národnieho voliteľstva nebolo určovanuo rodom a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme, aby každý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami nezašpinený občan a obyvateľ uhorský, dvadcať rokov majúci, voliť, a štyriadvadcať rokov majúci vyvolený byť mohou. Odrodilí zradcovia národa, ktorí svoju materskú reč potupujú a či tajne, či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutočnie úklady stroja, úrady verejnie zastávať nesmejú. Menovito žiadame, aby od týchto čias žiaden zradca slovenskieho národa medzi Slovákmi úradovať nemohou. Zabúdajúc na doterajšie viny odrodilstva, chceme sa ubezpečiť na budúcnosť s tým osvedčením, že zradu krve, reči a národnosti slovenskej za zradu nielen nášho národa, ale celej vlasti uhorskej považovať budeme.

X. Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladanie tlačiarní a kamenopisární takže bez kaucie. Ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa k poradám verejným o veciach obecných. Neináčej i osobnú bezpečnosť pri cestovaní po krajine, lebo s bolesťou sa žalovať musíme, že nadobudnutá teraz ústavná sloboda skrze rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajnuo strašenie, vyhrážania natoľko sa potlačuje, že i verejnou pod holým nebom rečnenia k národu sa za buričstvo pokladá.

XI. Žiadame, aby sa pre uspokojenie občanov našich po dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych rokov na rozličnie spuosoby od rozličných ľudí utláčaných, klamaných, o hory a pasienky, o role, obecnie živnosti, kopanice, výrobiská a inie ich majetky pripravovaných, aby sa tedy pre uspokojenia týchto ukrivdených občanov odrazu takie poriadky porobili, že by oni ku svojim predešlým nepohnutým majetkom, teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkam, horám, výrobiskám (atď.), mohli prísť a týmto imaním neobmedzene oni jejich potomci podľa práva vládnuť mohli. Žiadame ďalej, aby sa v tomto zmysle a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností urbárskych oslobodili, aj allodiálni poddaní (ktorí sa na iných miestach majiteľmi slobodných živností, kurialistami, taxalistami, kaštelníkmi, komorníkmi, majorníkmi menujú) od poddanskej práce a povinnosti zbavili, hlavne tí, ktorí tridcaťšesť rokov robotizeň panskú zbývali. Takže aby sa i regalia benaficia k dobriemu obci obrátili.

XII. Poneváč slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelcach, do ťažkieho väzenia v Šahách zatvorení sa preto, že ľud slovenský v Príbelcach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobuod povzbudzovali – z tej príčiny žiadame, aby títo, len preto, nevinní väzňovia a zástupcovia i rozširovatelia občianskej slobody čím skuor na slobodu vypustení boli.

XIII. Vediac to, že v susednom kraji Haliči (Galícii), takže pod berlou rakúskou s nami súcom, bratinskieho rodu Poliaci slobody, ktoré my požívame, ešte nedosiahli – preto, že im velkie prekážky nešťastná byrokracia v cestu klásť neprestáva – žiadame, aby všetky národy, pod uhorskou korunnou súce, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnosti kresťanskej a ľudskej hlas vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nastojili, aby už konečne nešťastniemu národu tomuto spravedlivosť a milosť nastala.

XIV. Slovenský národ kladie výmienku svojho štestia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí vyslovujúc predkom svoju úctu, vďaku a dúveru jako slávnemu Ministerstvu, tak aj ku všetkým občanom uhorským, ktorí tieto žiadosti podporovať budú. Naproti tomu v odkladaní alebo obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme odsudzovanie národa nášho ku bývalej slepote a služobnosti.

Myslím si, že je vhodné pripomenúť si túto udalosť spred 170 rokov. Patrí k významným bodom našej histórie napriek tomu (alebo práve preto), že žiadosti nepadli na úrodnú pôdu, neboli po vôli peštianskej vláde, ktorá na hlavných aktérov Štúra, Hurbana a Hodžu vydala zatykač.