sliacky

Zajtra, 2. júna, uplynie 210 rokov od narodenia významnej osobnosti slovenského národného hnutia v 19. stor. Jozefa Kozáčeka. Jeho život a dielo si pripomenú v rodnom Zvolene prednáškou Tatiany Figurovej z Lesníckeho a drevárskeho múzea o 16,30 hod. v čitárni Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra. Po nej sa účastníci prejdú námestím do Štúrovho parku, kde položia kytice kvetov k buste slávneho rodáka.

Jozef Kozáček sa narodil vo Zvolene 2. júna 1807. Jeho otec bol drobným remeselníkom – gombičkárom. Nadaného chlapca poslal študovať filozofiu do Trnavy, odkiaľ prešiel na teologické štúdiá v banskobystrickom seminári a vo viedenskom Pázmáneu. V roku 1834 sa stal doktorom teológie a začal prednášať dogmatiku a uhorské občianske právo v škole, v ktorej sám vyštudoval – v kňazskom seminári v Banskej Bystrici. Zároveň bol kazateľom. V roku 1840 ho vymenovali za biskupského notára a archivára, od roku 1844 bol farárom v Dobrej Nive a v apríli 1847 prišiel na faru v rodnom Zvolene.

„Zvolen je kraj, ktorý ma zrodil aj živí,“ vysvetlil svoj návrat do rodného mesta. „Je moja žiarivá domovina, z ktorej plynie mnohé moje vychovanie a návyky – je mi klenotnica drahocenností, tesne so mnou spojená rozličnými príbuzenskými putami, ktorých veľkú časť už hrob ukrýva vo vidine radostného vzkriesenia za vlasť, druhú veru časť Pán života doposiaľ uchováva v období nášho vratkého pobytu. Tak ako krajania v temnote a v tieni smrti usadení, ale vzrušení láskou k svojej domovine, milé je zomrieť za vlasť: vskutku mi v kraji svetlo ustanov a tak ho v utešenej viere podľa vôle okrášli. Takto – z lásky k vlasti – milý statočnej budúcnosti je môj podiel, za domovinu moju najmilšiu žiť a zomrieť!“

Zvolenský rímsko-katolícky kňaz Jozef Kozáček sa zapojil do politického diania a stal sa členom mestskej rady. Hoci bol vychovaný v bernolákovskom a katolíckom duchu, veľmi rýchlo pochopil a prijal za svoje myšlienky štúrovcov. Vyhovovala mu aj ich orientácia na cisársky dvor. Veril, že cisár ochráni slovenský národ pred maďarskou rozpínavosťou. Historici pripisujú práve Jozefovi Kozáčekovi veľkú zásluhu na tom, že 30. októbra 1847 sa väčšina členov zvolenskej mestskej rady rozhodla, aby Štúr zastupoval toto kráľovské mesto v uhorskom sneme.

Voľbu približuje v románe Slnečné ráno ďalší zvolenský rodák, evanjelický farár a biskup západného dištriktu Andrej Ľudovít Katina. Do úst Jozefa Kozáčeka vložil nasledujúce slová: „Slávna mestská rada! Nepriamo som sa zmienil o tomto liste a my sme už vedeli dávnejšie, lebo veď neprišiel ani dnes ani včera, ale už dávno, ako sme to počuli, bol písaný 21. septembra. V meste hovorilo sa o tom, že tento list je neskromným ponúkaním sa a vraj, preto by sme mali Ľudovíta Štúra z voľby vylúčiť. Z mojej strany opovažujem sa tvrdiť, že tu nejde o žiadne natískanie, ale len o slušnú a zdvorilú formu spôsobu veľavýznamného muža, ktorý šípi, že naše slovenské mesto Zvolen neni ďaleko od presvedčenia, ktoré on má a ho poctí dôverou. Ide nám zaiste o to, aby sme vyhľadúvali pre poslaneckú dráhu takých ľudí, ktorí sa vedia obetovať nie pre svoje nezaslúžené tituly, ale za nás, za celé občianstvo. Na poľovníckej zábave, kde boli zhromaždení poprední mešťania, dali sme výraz zjavne tomu, že chceme mať Ľudovíta Štúra na sneme, on bude zastupovať naše mesto pred zákonodarným výborom a toto zistenie je  vox populi, vox Dei. Nech žije Ľudovít Štúr!“

Či A. Ľ. Katina citoval Kozáčekove slová, alebo sa zrodili v jeho predstavách, nie je podstatné. Dôležitý je fakt, že podčiarkol význam tohto zvolenského kňaza v takej chvíli významnej nielen pre mesto, ale predovšetkým pre slovenský národ, keďže vďaka Zvolenčanom mohol Štúr predniesť na pôde snemu národné i sociálne požiadavky.

V nasledujúcom meruôsmom roku sa Jozef Kozáček zapojil do revolučného vrenia a odmietol prečítať farníkom Kossuthovu protislovenskú proklamáciu. Musel opustiť Zvolen, ušiel do Viedne, kde sa stretol so Štefanom Moyzesom a ďalšími revolucionármi, ktorých myšlienky predniesol ako vedúci slovenskej delegácie panovníkovi Františkovi Jozefovi I. v marci 1849 v Olomouci. V predloženom prosbopise bola jasná požiadavka, aby sa Slovensko stalo korunnou krajinou podriadenou priamo cisárovi.

Po utíchnutí revolučného vrenia sa stal Jozef Kozáček banskobystrickým a krátko na to bratislavským škôldozorcom. K jeho zásluhám môžeme prirátať poslovenčenie banskobystrického gymnázia. Podporoval nadaných slovenských študentov, financoval vydávanie slovenských periodík, prispel na katolícku školu v rodnom Zvolene, kde sa z veže kostola sv. Alžbety doteraz ozýva zvon, ktorý nesie Kozáčekovo meno. Uvítal založenie slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, kde ho zvolili za predsedu patronátu, a nechýbal pri založení Matice slovenskej. Jeho celospoločenskú aktivitu si všimli až na cisárskom dvore, čoho dôkazom je rytiersky rad Františka Jozefa I. z roku 1854.

V roku 1856 preložili Jozefa Kozáčeka na miesto kanonika do Oradey (Veľkého Varadína) v dnešnom Rumunsku. Bol to neklamný znak, že promaďarská cirkevná vrchnosť chcela mať Kozáčeka, oddaného slovenskej veci, čo najďalej od materského národa. Ani na tomto novom pôsobisku sa však nevzdal svojich pronárodných aktivít, ktorých vyvrcholením bolo zvolenie za predsedu Matice slovenskej v roku 1870 po smrti Štefana Mozesa.

Predsedníctvo prebral s jemu vlastným nadšením, ale ani jeho úporná snaha udržať túto kultúrno-osvetovú ustanovizeň nezabránila uhorskej vláde, ktorá ju 12. novembra 1875 zatvorila. Jozef Kozáček sa s podlomeným zdravím vrátil do Oradey, kde sa 26. marca 1877 zavŕšila jeho pozemská púť.

Jozef Kozáček neprávom zostal v tieni najznámejších proslovenských dejateľov 19. storočia. Možno aj preto, že nepatril k literátom. Zachovali sa len dve jeho reči na valných zhromaždeniach Matice slovenskej v roku 1871 a 1874 a brožúrka Slovák urovnoprávnený, budeš-li šťastný?, ktorú vytlačili v známej Macholdovej tlačiarni v Banskej Bystrici v roku 1849. Meno Jozefa Kozáčeka však nepochybne patrí do panteónu slovenských národných buditeľov. Pre pozdvihnutie národa dal všetky svoje schopnosti, nadanie, oduševnenie, aj nemalé finančné prostriedky.

Ak ste zo Zvolena alebo blízkeho okolia a máte záujem oboznámiť sa bližšie so životom a dielom Jozefa Kozáčeka a pokloniť sa jeho pamiatke, čitáreň Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra je v piatok 2. júna od 16,30 hod. otvorená aj pre vás.