sliacky

Pred 10 rokmi, 19. marca 2008, zomrel britský spisovateľ Sir Arthur Charles Clarke, jeden z „veľkej trojky autorov science fiction“. Jeho najznámejším dielom sa stala Vesmírna odysea. Bol však nielen spisovateľom, ale o veľkom prehľade a invencii svedčia aj jeho vynálezy, medzi nimi najmä nápad geostacionárnych družíc.

Pochádzal z farmárskej rodiny z mestečka Minehead na juhozápade Anglicka, kde sa narodil 16. decembra 1917. Už ako chlapec sa rád túlal okolím a prinášal si domov nerasty a najmä skameneliny. Rovnako rád sa díval aj na hviezdnu oblohu a aby ju videl čo najlepšie, zostrojil si teleskop. Už vtedy, v mladých letách, sa mu dostalo do rúk niekoľko čísiel amerického časopisu Amazing Stories. V ňom ho zaujali fantastické poviedky a o jeho ceste životom a jeho naplnením sa zdalo byť rozhodnuté.

Clarke síce už počas gymnaziálnych štúdií napísal niekoľko poviedok a ako 17-ročný sa stal členom Britskej medziplanetárnej spoločnosti, predsa len ako dieťa chudobnejšej rodiny nemal šancu študovať na univerzite. Aby sa k tej šanci dostal, zarábal si na živobytie ako účtovný revízor. Túžby stať sa profesionálnym spisovateľom sa však nevzdal. Náhoda chcela, že sa stretol s vydavateľom časopisu Scientification Walterom Gillingsom, ktorý mu uverejnil dva články o slnečnej sústave a o možnostiach letieť na Mesiac.

Bolo to na prahu 2. svetovej vojny, počas ktorej Clarke slúžil v Britskom kráľovskom letectve pri obsluhe radarov a ako inštruktor. V októbri 1945 publikoval v časopise Wireless World myšlienku, ako pomocou troch družíc priniesť televízny signál na celú zemeguľu. Na praktickú realizáciu nápadu však nemal financie a tak si ho nemohol dať patentovať. Keď sa jeho myšlienka stala v roku 1962 skutočnosťou, mohol len smutne skonštatovať, že vynaliezaním vo voľnom čase prišiel možno o miliardu dolárov. Akou – takou odmenou je to, že geostacionárna obežná dráha sa niekedy uvádza ako Clarkova.

Ešte počas vojny publikoval článok, v ktorom načrtol, ako môže vyzerať vojna budúcnosti spojením rakety a jadrovej hlavice. To mu umožnilo ďalšie štúdium, ktoré zakončil v roku 1948 bakalárskym titulom z fyziky a matematiky. V tom čase mu vyšlo prvé rozsiahlejšie prozaické dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované pod názvom Mesto a hviezdy.

V roku 1956 sa usadil v hlavnom meste Srí Lanky Kolambe. Do prostredia exotického ostrova zasadil dej románu Rajské fontány. Začiatkom 80. rokov si získal všeobecnú popularitu seriálmi Tajomný svet Arthura C. Clarka a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka.

Ako 70-ročného ho čím ďalej tým viac sužovali choroby, ktoré ho v roku 1988 dokonca pripútali na invalidný vozík. V tom čase sa hovorilo o udelení rytierskeho titulu, ale negatívnu úlohu zohral bulvárny The Sunday Mirror, ktorý obvinil Clarka z pedofílie. Celých 12 rokov musel bojovať za očistenie svojho mena. Keď sa mu to podarilo, už nemal dosť síl pricestovať do Londýna, napriek tomu si k svojmu menu mohol pripísať slovko sir, keď sa slávnostný ceremoniál uskutočnil v Kolambe.

Už v roku 1986 založil Arthur C. Clarke cenu, ktorá nesie jeho meno a ktorú udeľujú každoročne autorovi najlepšieho sci-fi románu, ktorý vyjde vo Veľkej Británii. Zomrel 19. marca 2008 vo veku 90 rokov.

Literárne dielo Arthura C. Clarka je bohaté. Prvý diel najznámejšieho cyklu Vesmírna odysea prišiel na trh v roku 1968 a dočkal sa aj filmovej podoby. Clarkovo meno nájdeme pod viac ako dvoma desiatkami románov a početnými zbierkami kratších literárnych útvarov.

Samozrejme, že meno Clarke nemôže chýbať na hviezdnej oblohe. Je ním pomenovaná planétka s poradovým číslom 4 923. Spomienkou na jeho pôvodný záujem o paleontológiu, ale aj ako vďaka za prínos do oblasti vedy a literatúry, je názov dinosaura Serendipaceratops arthurcclarkei, ktorého skamenené kosti objavili v Austrálii.