sliacky

V jednom z predošlých blogov som si dovolil spomenúť holandského polárneho bádateľa Willema Barentsa, ktorý sa márne snažil nájsť cestu do Japonska, Číny a Indie oboplávaním Sibíri. Za svoje úsilie zaplatil životom a skončil na dne mora, ktoré dnes nesie jeho meno. George Vancouver, ktorý sa narodil pred 260 rokmi, mal viac šťastia.

George Vancouver sa narodil 22. júna 1757 v anlgickom prístavnom mestečku (asi 43 000 obyv.) King´s Lynne v grófstve Norfolk. Miestni mu hovoria jednoducho Lynn, čo je keltský výraz pre jazero. Zrejme je jeho najvýznamnejším rodákom, hoci by sme mohli spomenúť aj iné mená, ako prvý britský premiér Robert Walpole, spisovateľka Fanny Burneyová alebo člen skupiny Queen, bubeník a skladateľ Roger Taylor a do školy sem chodila princezná Diana. Neďaleko mesta sa nachádza Sandringham House, jedna z rezidencií britskej kráľovskej rodiny.

King´s Lynn

Nedá mi, aby som sa najprv trošku nevenoval jeho rodnému mestu. Nepatrí medzi známe, hoci jeho história je zaujímavá a siaha do hĺbky stredoveku. Prvá zmienka z roku 1001 spomína stavbu kostola sv. Margaréty. Keďže bolo biskupským majetkom, dostalo názov Bishop´s Llyn. Keď kráľ Henrich VIII. v roku 1538 zrušil kláštory, mesto pripadlo korune a zmenilo názov na King´s Llyn alebo Lynn Regis. Nebolo to mesto hocijaké. V stredoveku sa vyrovnalo Liverpoolu, stalo sa členom hanzy, jeho prosperita pramenila v 15. – 17. stor. najmä z exportu pšenice. Z tých čias sa zachovala architektonicky cenná budova colnice z roku 1683.

Prosperita jedných ide často s biedou iných. Nie inak tomu bolo aj v tomto prístavnom meste. Čierne sa zapísal do jeho histórie rok 1708. Vtedy za krádež bochníka chleba pri Južnej bráne verejne obesili 11-ročné dievča a jej 7-ročného brata. Nezasiahol ani poslanec, miestny rodák Robert Walpole, ktorý sa stal v roku 1721 prvým britským premiérom.

King´s Lynn sa stalo jedným z prvých britských miest, na ktoré zhodila bomby nemecká vzducholoď Zeppelin. Cieľom boli miestne oceliarne. V meste ako v prvom vo Veľkej Británii zaviedli verejný kamerový systém. Po druhej svetovej vojne sa sem prisťahovalo veľa Londýnčanov, čím sa počet obyvateľov zdvojnásobil.

Holandské alebo flámske korene?

Vráťme sa však k jeho rodákovi Georgeovi Vancouverovi. Toho by si radi privlastnili aj Holanďania. Oba národy zohrali pri námorných objavoch významnú úlohu, no teórii, ktorá sa dostala na verejnosť počas výstavy Expo ´86 vo Vancouvri, že Georgeovi predkovia pochádzajú z holandského mesta Coevorden (van Coevorden > Vancoevorden > Vancouver), sa nedostalo všeobecnej podpory. V článku, ktorý sa objavil v časopise British Columbia History journal v roku 2006, miestny knihovník John Robson tvrdí, že predkovia s priezviskom Vangover sa do Anglicka prisťahovali v 15. – 16. stor. z Flámska.

Zmapoval západné pobrežie Severnej Ameriky

Mal len 15 rokov, keď sa dostal na loď Resolution slávneho kapitána Jamesa Cooka. Nechýbal ani na jeho tretej výprave, počas ktorej Cook zahynul pri bojovej potýčke s havajskými domorodcami. Po návrate do Anglicka povýšili Vancouvera do hodnosti poručíka a slúžil najmä na lodiach v oblasti Karibiku.

Jeho čas prišiel v roku 1791, keď ho britské Kráľovské námorníctvo poverilo velením lode Discovery, ktorá mala preskúmať severozápadné pobrežie Ameriky a presadiť britské záujmy proti španielskym. Po oboplávaní mysu Dobrej nádeje si to v sprievode lode Chatham namieril šíravami Indického oceána k Austrálii a Tasmánii, južne od Nového Zélandu objavil drobné fliačky zeme – ostrovy Chatham a Suarez – a cez Tahiti sa doplavil k Havajským ostrovom. S tamojším kráľom Kamehamehom I., ktorému v boji za zjednotenie ostrovov významne pomáhali anglickí námorníci, uzavrel dohodu, aby mal kde prezimovať.

Na jar 1792 začal s prieskumom západného pobrežia dnešných USA a Kanady. Tu sa stretával so španielskymi loďami. Po drobných incidentoch našli spoločnú reč a Vancouver skúmal dovtedy pre Európanov neznáme pobrežie v priateľskej spolupráci so španielskymi námorníkmi, vymeňajúc si nazhromaždené poznatky a mapy.

Po prezimovaní na Havajských ostrovoch Vancouver skúmal v roku 1793 Vancouver okolie ostrova princa Waleského a ďalšie leto pobrežie Aljašky pri ostrove Kodjak. Po oboplávaní najjužnejšieho bodu Ameriky – a teda oboplávaním celej zemegule – sa v roku 1795 vrátil do Anglicka. Svoju úlohu splnil. Priniesol množstvo mapových podkladov, ktoré svedčili o tom, že západné pobrežie Kanady a Aljašky nie je celistvé, ale je pred ním mnoho ostrovov. Jeden z nich, na ktorého breh vystúpil ešte s kapitánom Cookom, dostal meno Vancouver.

Boje s neprajníkmi

Ako to už býva, po návrate sa Vancouver nestretal iba s pochvalami, ale aj s kritikou a intrigami. Obyčajne išlo o ľudí, ktorí sa síce bohvieako nevyznamenali, ale mali styky na vysokých postoch. Sťažoval sa prírodovedec Archibald Menzies i navigátor Joseph Whidbey, ktorý požadoval vyššiu odmenu za údajné služby lodného astronóma. Najviac problémov mu robil barón Thomas Pitt, ktorého Vancouver počas plavby viackrát potrestal. Po návrate sa mu snažil pomstiť prostredníctvom svojho strýka, ktorý bol predsedom vlády. V auguste 1796 dostal od Pitta list plný urážok s výzvou na súboj. Muselo mu byť jasné, že Vancouver ako dôstojník Kráľovského námorníctva túto výzvu nemôže prijať a tak ho Pitt prepadol ako uličník priamo v Londýne. Do bitky sa zapojil Georgeov brat Charles, ktorý Pitta poriadne vymastil. Nasledovali siahodlhé súdne ťahanice a vyšetrovanie pred komisiou dôstojníkov.

To všetko mu strpčovalo život a aj zdravie ho začalo opúšťať. Na ďalšie cesty sa už George Vancouver nedostal. Zomrel v ústraní v Richmonde up Tyne mesiac pred svojimi 41. narodeninami. Pochovali ho na cintoríne v londýnskej štvrti Petersham. Starosta a mestská rada kanadského Vancouveru posielajú každý rok v deň výročia úmrtia veniec na jeho hrob.

Meno ako zemepisný názov

Svoje skúsenosti z expedícií zhrnul Vancouver v diele Voyage of discovery to the North Pacific ocean and round the world in the years 1790-95 a mnohé predmety, ktoré priviezol, sa dostali do Britského múzea.

Meno Vancouver majú lode a zemepisné názvy v Austrálii, na Novom Zélande, v USA a najmä v Kanade, kde v Yukone nájdeme 8. najvyššiu kanadskú horu Mount Vancouver, Vancouverov záliv, ale predovšetkým mesto, ktoré sa stalo všeobecne známym najmä v roku 2010, keď sa tu konali zimné olympijské hry. Medaily pre Slovensko vybojovali biatlonisti Kuzminová a Hurajt, blízko k nim boli aj hokejisti, nakoniec sa im ušlo nepopulárne štvrté miesto.

Sochu Georgea Vancouvera nájdeme v jeho rodnom meste King´s Lynn, aj pred radnicou mesta Vancouver a na veži budovy parlamentu Britskej Kolumbie v hlavnom meste Victoria.

Mesto a ostrov Vancouver

Vancouver je metropola kanadskej provincie Britská Kolumbia. Vzniklo v čase zlatej horúčky v roku 1862. V súčasnosti má celá aglomerácia okolo 2,2 milióna obyvateľov, vzhľadom na veľké prisťahovalectvo z rôznych krajín sveta zhruba pre polovicu z nich nie je angličtina materinským jazykom. Je významným hospodárskym i kultúrnym strediskom, ktorý pre produkciu filmov a seriálov dostal prezývku „Hollywood severu“. V Antropologickom múzeu sú bohaté zbierky artefaktov po indiánskych kmeňoch, ktoré tu sídlili pred príchodom belochov, ale aj etnografické predmety, dokumentujúce kultúru ázijských, afrických i európskych národov. V roku 1975 odovzdali múzeu svoje bohaté zbierky manželia Koernerovci, pochádzajúci z Moravy. Tak sa dostala do múzea na druhom konci sveta aj slovenská keramika.

Obľúbeným miestom vychádzok obyvateľov i návštevníkov je Stanley Park. Na ploche 404 ha sa už takmer polstoročia neťaží, takže les dostáva pôvodný charakter. Nádhernú prírodu a krajinu ponúka morské pobrežie, blízke hory s ľadovcami na vrcholoch a aj ostrov Vancouver na druhej strane úžiny Strait of Georgia. Náveterné svahy ostrova dostanú ročne až 6 650 mm zrážok, takže ich svahy pokrývajú dažďové lesy mierneho pásma s pestrým stromovým i bylinným porastom i vzácnou faunou, v ktorej nechýbajú pumy, medvede grizly, losy, kojoty, vzácna rasa jeleňa a endemický druh svišťa.