sliacky

John Cabot. Pôvodným menom Giovanni Caboto. Pravdepodobne pochádzal rovnako ako Kolumbus z Janova a aj on túžil objaviť Európanom neznáme kúsky Zeme. Keď som sa už rozpísal o objaviteľoch, pridám dnes spomienku práve naňho.

Cabotova cesta k objavom bola zložitá. Najprv na benátskych lodiach obchodoval s Orientom. Vtedy – ako sa sám pochválil – vraj navštívil aj Mekku, ale toto jeho tvrdenie je málo pravdepodobné. Nedarilo sa mu. Zadlžený utiekol pred veriteľmi do Španielska a v Seville bol pritom, keď sa zo svojej historickej expedície vrátil Krištof Kolumbus. Krátko pobudol v Portugalsku, ktoré hľadalo cestu do Indie oboplávaním Afriky, ale keď sa mu ani tam nečrtala robota podľa jeho predstáv, usadil sa aj s tromi synmi v Anglicku.

Po návrate Kolumba veril, že do bohatej Číny sa dá najrýchlejšie dostať vtedy, ak budú lode plávať severozápadným smerom. Krajan na kráľovskom dvore de Carbonaris mu u kráľa Henricha VII. vybavil privilégium. S ním a so starými mapami, na ktorých bol zakreslený tajomný ostrov Brasil, chodil za bristolskými kupcami, ktorí zafinancovali jeho výpravu.

Z prvej cesty v roku 1496 sa musel vrátiť. Neodhadol zásoby a pri veľkej búrke hrozilo, že sa posádka vzbúri.

O rok neskôr dostal k dispozícii loď „Matthew“. Nebola veľká a jej posádku tvorilo 18 mužov. Z Bristolu vyplávala 2. mája 1497 a na Jána, teda 24. júna 1497, sa pred nadšenými námorníkmi objavila zem, ktorú Cabot nazval Terra de prima vista. Z názvu vyplýva, že sa mu zapáčila na prvý pohľad a ešte viac ho vzrušovalo obrovské bohatstvo rýb pri jej brehoch. Pravdepodobne to boli brehy ostrova New Foundland. Na pevninu síce vystúpil, ale nestretol sa so žiadnymi domorodcami. Na znamenie, že táto zem od tejto chvíli patrí do britského kráľovstva, vztýčil na mieste anglickú a pápežskú, ale i benátsku vlajku.

Angličania môžu ďakovať Johnovi Cabotovi za to, že do svojej ríše postupne začlenili podstatnú časť Severnej Ameriky, dnešné USA a Kanadu. 6. augusta 1497 bol nadšene privítaný v Bristole a odmenou mu bola ročná renta 20 libier.

Podobne ako Kolumbus, ktorý krajinu za Atlantikom považoval za Indiu, aj Cabot bol presvedčený, že sa doplavil do Číny. Táto správa vzrušila bristolských kupcov natoľko, že vystrojili päť lodí, ktoré pod Cabotovým velením priplávali k Labradoru. Osudy tejto expedície sú nejasné. Predpokladá sa, že sa Cabot plavil pozdĺž amerických brehov až do Karibiku, teda do oblasti, ktorú pápež pridelil Španielom. V tom možno pramenia nejasnosti okolo tejto expedície. Cabot prekročil svoje právomoci, čo mohlo viesť k španielsko-anglickému konfliktu, čo si kráľ Henrik neželal a výsledky expedície zatajil. Najmenej jedna z lodí sa musela vrátiť, lebo neskôr sa spomína Cabotov syn Sebastián, ktorý sa tejto expedície po boku otca zúčastnil.

Prejazd ďalej na západ však nenašiel a slávy ani penzie si už neužil. Zomrel buď počas plavby alebo krátko po návrate z nej rok alebo dva pred svojou päťdesiatkou. Na mape nájdeme po ňom pomenovaný prieliv, ktorý oddeľuje New Foundland od ostrova Nové Škótsko. Ním lode plávajú do Zálivu sv. Vavrinca. V roku 1897 postavili v Bristole i na New Foundlande postavili veže, ktoré nesú Cabotov meno, rovnako ako planétka s číslom 2 997, americká lietadlová loď a americká univerzite v Ríme a s úctou k nemu vzhliadajú nielen v Anglicku, ale najmä v Kanade.

Syn Sebastián zdedil po otcovi matematické a kartografické sklony i túžbu objavovať. K americkým brehom viedol dve výpravy, ale keď sa mu nepodarilo objaviť prejazd do vytúženej Číny, záujem o jeho služby v Anglicku opadol. Už pod španielskou vlajkou ako hlavný navigátor viedol lode k ústiu juhoamerickej rieky La Plata, ale po návrate ho zatkli, pretože sa nepokúsil po tejto rieke plávať do vnútra pevniny. Do Anglicka sa vrátil ako vyše 70-ročný starec, ktorý už nemal silu na ďalšie cesty. Svojimi skúsenosťami však pomáhal iným moreplavcom a inšpiroval ich k hľadaniu cesty do Číny severovýchodným smerom. Tú síce objavil až po viac ako troch storočiach švédsky polárnik Nordenskjöld, ale anglickí obchodníci sa dostali do severských prístavov, kde nadviazali kontakt s ruskými kupcami.

Pamiatkou na Sebastiána Cabota je mapa, ktorú nakreslil v roku 1544 a na ktorej zachytil najnovšie námorné objavy.