sliacky

Započul som niečo o dôchodcovskom koši. Čo to je? Ako bude vyzerať? Ako dôchodcu sa ma to dotýka. Od neho sa totiž odvíja, či môj socialistický dôchodok bude vyšší o dve alebo – povedzme – „až“ o osem eur. Pravda, dozvedeli sme sa aj fakt, že niektorí dôchodcovia sa majú super a nechávajú pohodené niekde na pôjde okrúhle sumičky. Napríklad takých 300 000 €.

„Dôchodcovský kôš“. Nejaký mudrc sa „usilovným výskumom“ dopracoval k takémuto termínu. A nielen k termínu. Podľa jeho výpočtov – predpokladám, že za peniaz, o akom sa bežnému slovenskému dôchodcovi môže len snívať – navrhol, že dôchodky sa budú zvyšovať podľa toho, ako a na čo slovenskí dôchodcovia míňajú svoju almužnu.

Cítim v tom ďalší odrb slovenskej „sociálnej“ vlády, ktorá usilovne pokračuje v „reformách“ jej ponovembrových predchodcov. Základom všetkých tých reforiem – tak ako v hlbokom stredoveku – bolo a je na úkor poddaných nahrabať si do vrecka svojho a svojich blízkych a verných. A potom ich šťastnou „náhodou“ nájsť niekde na zaprášenom a machom a pavučinou obrastenom pôjde. Súčasní pánkovia – papaláši – sa väčšinou tvária ako veľkí humanisti, hoci – opäť väčšinou – opak je pravdou a sú medzi aj takí, ktorí svoju túžbu po moci, kariére a bohatstve na úkor iných ani bohvieako netaja, ba sú na to ešte hrdí. Stredovek – žiaľ – u nás ešte nevymrel.

Ale k veci. Ako sa bude skúmať ten tzv. dôchodcovský kôš? Budú mať dôchodcovia v predajniach svoju vlastnú pokladňu a hlásiť sa k tomu, že sú radi, že sa vôbec dôchodku dožili, nejakým preukazom, pekným, aj s fotkou, ako na železnici? Alebo sa to bude brať paušálne? Alebo nejaká nastrčená firma za nejakých smiešnych pár miliónov eur „zistí“, ako to vlastne je a potom múdri ministri navrhnú, čo a ako?

Ak si ako vzorku vyberú bývalých eštebákov, politrukov – kurátov, politikov veľkých i „malých“, vekslákov, drogových dílerov, mafiánov, z ktorých sa stali mávnutím čarovného prútika superpodnikatelia, invalidov od narodenia… a ďalších darmožráčov, ktorí si môžu z dôchodku v pohode dopriať luxusný život a luxusný tovar, tak „menejcenným“ (teda menej ohodnoteným), ktorí mali v živote tú smolu, že sa  vyhýbali najväčšiemu zamestnávateľovi – úradu práce – a makali aj preto, aby si tí spomenutí mohli užívať, by mali dôchodok ešte skresať, aby im náhodou naši západní rovesníci nezávideli a aby to nepreháňali s „luxusom“. Ale ak ako vzorku zoberú normálneho (rozumej bežného) dôchodcu, ktorý striehne pred obchodmi, aby mu neušlo, kde, čo a o koľko zlacnie, a poteší sa aj chlebu, ktorý mu do druhého dňa splesnivie, alebo si poctivo odstojí rad na „pukanie“ vajcia (porovnanie s mandarínkami čisto náhodné?), tak zistia, že ten náš dôchodok je vlastne super.

Prejdú „výskumníci“ aj slovenské krčmy a vinotéky? Lebo poznám aj takých, ktorí si svoj dôchodok „uložia“ práve v nich. Neraz skôr, ako ho dostanú.

Takže – ako hovoria bratia Česi – je to „prašť jako uhoď“. Zase na tom zarobí ten, kto dostáva „bohovské“ nápady a body si pripíše „sociálna“ vláda. Či budú čierne alebo červené, o tom môžeme rozhodnúť pri najbližších voľbách. Jediná nádej, ktorá však zhasne skôr ako zabliká, lebo opäť sa nám pred očami objaví už citované „prašť jako uhoď“. Objaví sa niekto na našej politickej scéne, kto po štvrťstoročí dokáže naozaj urobiť niečo pre väčšinu Slovákov, nielen pre svoju kompániu?

Som za úpravy dôchodkov. Predovšetkým tí, ktorí mali tú „smolu“, že si aj na dôchodok zarábali ako socialistickí robotníci, by si zaslúžili viac pozornosti zo strany vlád, najmä takej, ktorá sama o sebe tvrdí, že je sociálna. Žiaľ, smutne musím skonštatovať, že aj v mojom okolí poznám ľudí, ktorí sa väčšinu života vyhýbali poctivej robote ako čert svätenej vode a radšej sa tvárili ako invalidní dôchodcovia, a majú vyšší dôchodok ako tí, ktorí celý život poctivo makali. Zaujímavé – a opäť to môžem vidieť v mojom okolí – že tí „invalidi“ vo chvíli, keď sa z nich stali riadni dôchodcovia, zahodili barly a môžu si už naozaj bez štipky hanby užívať. Majú zhruba o 50 % mesačne viac ako tí, ktorí im na ich živobytie zarábali. Že by to bola tá „solidarita“? A keďže – a to tiež môžem hravo ukázať v mojom okolí – barly síce zahodili, ale obedy na charite prídu vhod, však víno zdraželo a štát akoby im dával skrytou formou neprimerane vysoké dôchodky práve na podporu slovenského vinohradníctva, vinárstva, liehovarov a tabakového priemyslu. Náhodou práve včera som videl jednu takúto takmer celoživotnú „invalidnú dôchodkyňu“, ktorú hádzalo po chodníku, ako keby mala epileptický záchvat, ale keďže v nás srdce prevýšilo hnus, pekne sme ju priviedli do krčmy, v ktorej si „užívala dôchodok“.

Ale vlastne čo tu nariekam? Však Pluska pred časom priniesla informáciu, že slovenskí dôchodcovia sú na tom lepšie ako nemeckí! Vraj bankoví klienti nad 50 rokov majú na svojich účtoch v priemere 5 678 € a čerství dôchodcovia (60- až 64-roční) až 7 425 €. Podčiarkujem – v priemere! Keďže ja ako tiež relatívne čerstvý dôchodca mám na účte nulu a podobne sú na tom aj moji známi, môžem len tipovať, koľko si našporili tí, ktorých som už uviedol, tí s tuleními rukami, ale predovšetkým tí so schopnosťou zbohatnúť za každú cenu, mafiánske krvavé praktiky nevylučujúc.

Jedným dychom musím dodať, že česť všetkým výnimkám, lebo aj také poznám v mojom okolí. Len ich je akosi nepomerne menej.

V tejto súvislosti som si spomenul na hlasnú kritiku banskobystrického župana, ktorý sa chválil, koľko sa mu podarilo vlani ušetriť. Podľa jeho kritikov sa tak vraj stalo len a len preto, že dostal viac peňazí zo štátnej kasy. OK, zrejme je tomu tak. Ale ak sa s rovnakým „princípom šetrenia“ prezentujú aj tí, ktorí krajské vedenie kritizujú (teda predstavitelia miest a obcí), a chvália sa, ako sa správajú šetrne (aby zdôvodnili odmeny svoje a svojich verných!), tak o čom to je? Ak sa zo štátnej kasy ušlo viac krajom a obciam, vychádza mi z toho, že náš štát je vlastne bohatší, ako si myslíme. Škoda, že to nepocítia tí – z pohľadu politikov – poslední: občania.

Dôchodcovský koš? V poriadku. Len aby to nebol kôš odpadkový. Lebo nie každý dôchodca v tomto štáte našetrí nejakých – povedzme – 300 tisíc a pohodí ich niekde na pôjde v batohu pre šťastie svojich potomkov. Že by bola tzv. demokracia len a len o šťastí a nie o ľuďoch?